Ďalší
z albumov odložených v depozite, pričom ma síce po
prvom vypočutí oslovil, no na jeho smolu bol v balíku, ktorý
skončil v zabudnutí pod záplavou starších vecí. Tak si
teraz sypem popol na hlavu, no teší ma fakt, že muzika v jeho
drážkach ma baví rovnako ako keď som si ho priniesol domov.
Od
prvej spätnej väzby v „A sleepless night“ zaútočí táto
francúzska partička zbraňami silného kalibru. Pomalé tempo
s matematickými gitarami a šialencom s mikrofónom.
Jeho rev dodáva už aj tak dostatočne neuchopiteľnej hudobnej
produkcii na väčšej chaotickosti. Nie je veľa kapiel, ktoré
dokážu produkovať takúto formu šialeného hardcoru, kde počujete
mix riffov Behold the Arctopus, noise rockovej gitary s vreskotom
šialenca ála Meshuggah, no viac výškovejším. K tomu
bubeníka striedajúceho protirytmy s grindovou klepačkou
a stredným tempom, to všetko vždy len na pár taktov.
Jednoducho rana na solár, ktorá okamžite vyrazí dych. A keď
chvíľu vydrží bubeník držať jeden rytmus, menia sa gitary. Iné
to nie je ani v nasledujúcich songoch „Full of rage“ a
„With the target of my knife“, ktorá je navyše plná prevažne
pomalších temp. A keď sa v polovici objavi emocorová
pasáž s vybrnkávanými čistými gitarami a hovoreným
slovom za decentného vyklepávania, ktorá v podstate vydrží
až do konca, je to zmena ako sa patrí. „As only doubt“ začne
bubeníkovým klepaním, akoby pokračoval song predošlý, do čoho
po chvíľke zaburáca basa a zakvília gitary v svojich
šialených linkách. Gitary sú tu obzvlášť vydarené a jeden
znepokojivý repetitívny riff sa začne prepletať zmenami rytmu
a spolu s bicími nakoniec gitary pekne vygradujú
v záverečnom finále. Druhá strana tiež nešetrí zmysly ani
trochu a hneď songom „But afterall“ pokračuje tlak na
zdravý rozum po všetkých stránkach. No najväčší útok príde
v nasledujúcej smršti „From mars“, kde po grindujúcej
klepanici prídu sekané gitary jak z debutu čechov Sebastian
„Sny o Marii“, aby sa nenápadne preliali do záverečnej
kľudnej pasáže. Po nej nasledujúca „Everything you hate“
zostane verná názvu a naplní vás nepokojom rovnakými
prostriedkami ako song predošlý, len pasáže sa striedajú v iných
poradiach a pomeroch. Nič nám nezostane dlžná ani záverečná
vec „(and) Love is just a single tiny dot“. Znovu rev
psychopata do pokrútených gitár a šialene tepajúceho
rytmusmajstra. Jedno sa tejto kapele uprieť nedá. Keď rozlúsknete
škrupinu neprístupnosti tvorenej šialeným hlukovým terorom,
objavíte množstvo muzikality a dokonalej harmónie skrytej pod
nánosom spätných väzieb a surového hluku, ktoré naoko
neladia. A ešte keď si uvedomíte, že nahrávka je v štúdiu
len znovu zmixovaný živák, nebudete chápať asi rovnako ako ja.
Títo chlapci asi nie sú z tohto sveta, čo môže potvrdiť
každý, kto ich videl na pódiu v Seredi napredposlednom Ffud
feste. Ak niekde v distre uvidíte tento nenápadný obal a máte
radi šialenú formu hardcoru, isto po ňom siahnite.
-Majto
C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára