DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

pondelok 30. januára 2017

AGAINST / BLOODSHED REMAINS „Brotherhood: A collaboration of friendship“ split-12“EP 2014 (Old School Cartel)

Na jednej z akcií v topolčianskom Barbare som si kúpil tento dvanásťpalec, ktorý ma po príchode domov nemilo prekvapil, bo som zistil, že nejde o klasické dlhohrajúce splitko. Náladu mi spravila až muzika valiaca sa z drážok.
Prví sa ozvali austrálski borci AGAINST v najlepšej tradícii metalom silne napáchnutého hardcore v duchu Merauder či Pro-Pain, čomu napomáha aj drsný, špinavý zvuk gitár. Songy sa nesú skôr v strednom, valivom tempe, no objavia sa aj rýchlejšie výpady (práve vďaka nim mi pripomínajú aj hordu Gary Meskilla), či už v prvej „Legion of parasites“, abo tretej „Bring the end“. Druhá „No master“ je celá ťaživo pomalá, no znie maximálne skvelo. Gitary sekajú parádne motívy, do ktorých spevák šteká slová. Rád by som si vypočul aj viac, bo týchto necelých 6 minút je chabá dávka.
Na druhej strane sa predstavujú rakúski mladíci, ktorých energický set ma naživo ohromne bavil. Hneď ako zaznejú prvé tóny „Global isolation“, je jasné, že aj nahrávka sa pod kožu vstrebe veľmi rýchlo. Ich modernejší hardcore absorboval ako ťaživosť Madball, tak aj zasekávačky napr. The Ghost Inside, The Carrier či Call To Preserve. Plusom je aj parádny, hutný zvuk. Druhá „Crew anthem“ je skôr v strednom tempe s pestrými vokálmi a mohutnými zbormi, no po basovo-bubnovom výjazde pekne zrýchli, ozve sa aj parádna vyhrávka gitary, ktorá mi tiež mierne pripomína Pro.Pain. V podobnom duchu sa nesie aj posledná „You lost“, odpálená pomaly a zrýchľujúca lan veľmi mierne, do obrátok sa na pár taktov dostane len v druhej polovici songu, no potom sa vráti do ťaživých burácajúcich gitár a duniacich kotlov. Podobne, ako austrálci, aj rakušáci mi nadelili len primalú ochutnávku, aby som mal dosť.
Niekedy mi takéto plytvanie miestom na 12-palci príde zbytočné – dokopy 16 minút, to by s rezervou uniesol aj 10-palec. Po hudobnej stránke je to ale veľmi dobre odvedená robotka v oboch prípadoch.
-Majto C.-


Žiadne komentáre: