DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok, 23. júna 2017

CHOKED BY OWN VOMITS "Shit World" CD 2017 (Nice To Eat You/Rotten Roll Rex)

Týchto junákov mám rád. Bol som zvedavý, ako sa vysporiadajú s odchodom bubeníka, ale ich nový bubeník Hell Johan sa ujal svojej role viac než dobre. Tiež som rád, že ich štýl sa moc nezmenil, akurát mám pocit, že viac zvážnel. ubudlo humorných intier (aj keď ich nahradili iné, vážnejšie) a tiež ubudlo veselších songov, takzv. skákačiek. Ale zase som rád, že neskĺzli do toho prmitivizmu, kde skĺza čoraz viac grind kapiel, do tupa tupa bahna. CHBOV si zachovali ten starý feling a jasne dajú na javo, že vyrastali na kapelách ako Dead Infection, Agathocles,Regurgitate. Presne tieto tri prísady používajú do svôjho receptu. Ešte by som hodil troška Napalm Death-u. Aj keď v nových riffoch už cítim aj závan viacej melódií a to už vo forme krátkých sól. Ale osobne tam sedia a zvýraznia riff.
 Kvalita zvuku  je stále na vysokej úrovni a pokaziť zvuk v Hellsounde sa zatiaľ ešte nepodarilo nikomu. Takže tu ani sa nedá vytknúť nič. Je to hutné, má to šťavu, groove. Presne toto potrebujete na brutálnu muziku.
Dokopy tu nájdete 16 vecí z čoho je posledná "The End Of the Shit world" inštrumentálna. Osobne sa mi páči "Cemeteries Along Roads", práve vďaka svojej svižnej veselosti.
Keď to zhrniem, tak tu máme ďalší kvalitný zásek z bohatej Českej scény a kým budú hrať na tej scéne kapely, ako práve CHOKED BY OWN VOMITS, tak sa o budúcnosť Grindcore vôbec nebojím! Skvelá práca!!!
-Lepra-

BANDZONE

pondelok, 19. júna 2017

ARMADA, DEHYDRATED? SURGERY , klub Tartaros, B. Bystrica 17.6.2017


„Bol to super koncert plní zážitkov a super hudby“ tak asi toľko k vystúpeniu Popradskych SURGERY,Trenčiansko-Pištanskych DEHYDRATED a Mexickych neznajbohov ARMADA!
Tak a teraz k veci Banska Bystrica- populárna svojimi akciami a kapelami je na slovenskú známa a populárna- aspoň som mal taký pocit...avšak vedenie klubu Tartaros (Miro Luptak) ma asi Ine zmyšlanie.To že si niekto urobi dve akcie v jeden deň- jou pácka! Však ludia nec majú radosť z každého žánru, ale to že opakovane klub Tartaros,pokial nie je plný hosti kapely bez jedného slovka „organizátora“ a podania ruky, alebo s presnými inštrukciami pre pravú ruku to už také bežne nie je. Keď už niečo chcem organizovať tak v prvom rade budem myslieť aspoň na tie skurvene CESŤAKY pre kapely!!!Nejaké to pivko alebo nealko pre KAPELY- keď už som majiteľom a hostiteľom v klube tiež padne vhod...tak to väčšinou funguje a malo by fungovať, pokiaľ nie su stanovene iné honorárové podmienky- bohužiaľ nič z toho sa nestalo- SURGERY boli doslova ojebany!!!DEHYDRATED možno vyšli z toho lepšie, aspoň mali na benzín...čo sa musí nechať je zvuk v Tartarose- to je bomba, uznávam-ale zas je tu ďalší faktor,navstevnosť-25 platiacich??? V Banskej Bystrici?! Oka Death Metal, ale za smiešnu cenu 4€ ?!Dobre, vydalo to tak- ale keď už takúto kamikadze sabotáž robim hladím aj na dôsledky a neobrábam iných, že...skutok sa nestal...
Inak fakticky musím povedať, koncert bol naozaj užasni- kapely hrali na 100%pán zvular 1* aj keď podaktorým z viac cvičeným uchom sa zvuk gitary mexičanov nepozdával- zas mne to nejak neprišlo divne- klasicky Latino Americky DM, ale ok,nehadam sa ;)
Sučet?
Miro spamätaj sa, hudba nie je biznis a časom ku tvojmu parádnemu klubu nestekne ani Miša Paštétova....

Adam „Parazit“ Šluch

štvrtok, 15. júna 2017

ATTACK OF RAGE "Dogma" CD 2017 (Bizzare leprous Prod.)


„Attaci“ si za 16 rokov svojho účinkovania na Grindcoreovej scéne vydobyli obrovsky rešpekt a s čistým štítom môžem povedať že právom! Nemám problém povedať že -áno- máme na Slovensku početnú skupinu Grindovych kapiel, ktoré určite nepatria do odpadu, starého železa, ba dokonca legendy svetového razenia, kapely čo vydávajú splitko za splitkom,epko za epkom- to všetko je v poriadku- tak to má byť a som vďačný za každú jednu kapelu na scéne ktorá ma čo ponúknuť!!! Lenže AoR je tak trochu iná kapela-prečo? Vysvetlím...Hoyas- to je človek,hyperaktivny,nadany,zuriaci býk ktorý si ide za svojim a nie často sa stáva aby bicmen bol leadrom kapely no lenže Hoyas je Hoyas a je perfekcionista. Časom vycipoval túto kapelu na „super grupu“ a obklopil sa spolu hráčmi ktorý svoje nástroje ovládajú nie že dobre, ale dokonale- chtiac či nechtiac v tejto kapele neostal kameň na kameni a dnes môžete držať v rukách tretí radový album „Dogma“. Keď nepočítam Intro, tak je tu 9 ostych nábojov v búchačke ktoré ležia v komore zásobníku a čakajú na ciel ktorý so 100% istotou trafia- a sú mierene aj na samotného poslucháča, ktorý sa kľudne v textoch môže nájsť- to je dobre, však kto iní dokáže človeka zamyslieť sa nad sebou a skúsiť robiť niečo inak ak sa nad sebou nezamysli sám človek? Tento efekt ma máloktorá kapela, a u nás ich teda-navzdory rešpektu a snahy- moc nie je, nevidím tu kúsok miesta pre srandu a vokál Michala Grossa tomu dáva maximum na vážnosti!!!
Asi toľko k novému albumu ATTACK OF RAGE.O vzhľade a grafike- ktorá už jaksi k AoR patri- nehovoriac! Skvelú prácu predviedli GRAPHICORES ( nie sú to „krevety“ ale zmutovane ľudské embryá)
-Parazit-

Bandzone

PSYCHICK WITCH "Cosmic Botanists" MC 2017 (Sky Burial Prod.)

Drone projekt z Nového Zélandu. Zase toľko vecí sa v týchto krajoch a hájoch nerodí, takže sme všetci vždy tak trocha zvedavý na tieto exotické krajiny. Tentoraz je to zmiešanina drone kvílenia gitár, spätných väzieb, občas nejakého chorálu, potrhlých noisových riffov (pravdaže bez bicích, ako sa na drone patrí). Netuším koľko ľudí na Slovensku počúva takéto projekty, no asi náklad tohoto titulu (49 kusov), je to pravé číslo.
Dá sa to pravdaže púšťať, až máte myseľ v kľude, ináč vás to odpáli úplne. Nie je to hudba do klubov, aj keď povedzme vďaka napr. Sun O))) sa tento štýl preslávil a nabral na popularite. Psychick Witch nemajú tak dobrý zvuk ani produkciu ,ako spomínaný Sunn O ))), ale až máš rád tento štýl, tak sa pokús o to a budeš vlastniť jednu raritku navyše!
-Lepra-

Bandcamp

streda, 7. júna 2017

Moribund Punishment „Killer Dynamite“ 7“EP 2016 (Awesome Mosh Power rec.)


Awesome Mosh Power je veľmi zaujímavý label, ktorý nevydáva tony nahrávok ročne, no zato si vždy dá záležať na tom čo podporí a pustí von. Norisuke má vždy dobrý čuch na dobré nahrávky a ani táto nieje výnimkou. Moribund Punishment je japonský odkaz na US power violence 90tych rokov. Toto keby vyšlo pred 20timi rokmi tak Slap a Ham potom skáču bez mihnutia oka. Počuť tu obrovský vplyv všetkých tých Infest, MITB, Spazz, Crossed Out a ostatných, ktoré táto legendárna firma vyvrhla na svet no neni to ani náhodou len prah sprostá kopírka. Je to typicky japonsky besné, pojašené a nabité takou energiou, že keď toto vytočíš doma na maximum, tak ti hlavu odjebe až niekam na mars. Neviem akým spôsobom to tí japonci robia, no toto dokážu do muziky dostať len oni. Dvaja členovia, dva nástroje, dva vokály a masaker jak sviňa. Short Fast & Loud v pravom slova zmysle. Stopky, zmeny, nájeby, pársekundové spomalenie, rýchle odklepanie a zase nájeby. Deväť skladieb na jednej strane, jedenásť na strane druhej a to všetko na 45Rpm. Už to kurva fix chápeš????? SOUTH OSAKA PUNISHING POWER VIOLENCE!!!!!!!

Jan IP



štvrtok, 1. júna 2017

FLESHLESS " Dethroned In Shadows" MCD 2017 (Nice To Eat You Rec./Slovak Metal Army)

Netradičné, dvojskladbové EP od tejto death/grind smečky. Nebol som zvyknutý , že by boli chlapci zástancom krátkých songov a tak mi vŕtalo hlavou, prečo toto ep? No po spustení prvého songu som pochopil. Chlapci menia štýl a pravdepodobne toto EP je asi nejakým predvojom a tak isto sondou do duše fanúšika Fleshless, že ako túto zmenu asi príjme. Nebojte sa o žiadnu veľkú zmenu sa nejedná, len pribudlo veľa melodie, výraznejších riffov, chytľavejších pasáží. Vokál ostal murmurový, no rozumieť mu oveľa viac. Pravdu poviem. Páči sa mi táto zmena. Sedí im tento štýl a po toľkých rokoch hrania v podstate stále toho istého štýlu, padne každému zmena, vrátane fanúšika, vhod!
A zmena dvorného majstra obalov J. Lhotu, tiež prospela. Občas po toľkých rokoch konzervatizmu, dokážú aj starý psi prekvapiť! Mňa prekvapili a držím im palce v tomto nastolenom štýle.
-Lepra-

BANDZONE

sobota, 27. mája 2017

MALOKARPATAN "Stridžie dni" CD 2016 (Hexencave/Nomad Sky Diaries)

Počul som už chvály o tejto formácii, ktorá škatuľku Black metal Poňala z jeho prapôvodu. No to môžem! Priznám sa, že pri slove "Black metal" utekám, lebo nemám chuť počúvať umelé, melodické disco riffy s klávesami , určeným k páreniu mladých  "black metalistov". Ale v prípade MALOKARPATAN, to vôbec nehrozí!!!
KURVA, toto je BLACK METAL!!
Špinavý, temný, nedokonalý. Je to ako keby som počúval staré Bathory a Venom. Presne takto si predstavujem prapôvod tohoto štýlu. Toto je veľký tresk ,black metalovej scény a Malokarpatan ju vedia fakt dobre. Ten feeling a atmosféra, ktorá z tejto nahrávky sa len tak leje, proste zabíja. Vyvoláva to vo mne spomienky, keď som si prvý krát v živote pustil Bathory. Bol som presne takto prekvapený. A Malokarpatan nie sú žiadny mladý, takže vedia určite, kde satan spáva.
Úplné plus je celkový koncept nahrávky v podobe starej Slovenskej reči, nárečia. Ako intrá používajú sekvencie z filmovej muziky, starých Slovenských rozprávok, dokonca aj strýco Marcin tu povie vtip. A názvy skladieb sú tiež originálne! Veď posúdte : "Kýho besa mi to tá stará ohyzná striga do pohára nalála" alebo "Starý z hory,čo zver svoju budzogánem pobil". Záhorácky dialekt, jak vyšitý. Enem aby na východze im rozumeli!
Som prekvapený a zároveň aj potešený, že takéto ohyzdnosti s ana Slovensku dejú. Nabudúce si už určite nenechám ujsť ich koncert! Len Tak dále !
-Lepra-
BANDCAMP

nedeľa, 21. mája 2017

EDITOR "Old School" CD 2017 (Slovak Metal Army)

Ja som si myslel, že už týto fosílníci to dávno zbalili a venujú sa už len veciam, ktorým sa ľudia okolo 40 rokov venujú (auto,práca,alkohol). Lenže aké je prekvapenie, že oni žijú a oni vydali aj nový album. A poviem vám, že nápaditejšie a trefnejšie ho už ani nemohli nazvať. Za nápaditým obalom CD sa skrýva 1O songov. Desať vecí, ktoré ináč ako stará škola punk/HC/thrash-u saani nazvať nedá. Toto vedia robiť len ľudia, čo už majú niečo za sebou a zasekli sa v devedesiatych rokoch. Presne tak znie po hudobnej stránke, táto nahrávka. Zvuk je excelletný, tomu sa nedá ani len chlp v nose vytknúť. Hudba je ale fakt starý, spráchnivelý ,jednoduchý, ale hlavne ÚDERNÝ HC/tharsh. Oni hrajú presne to, čo hrali v roku 1990, keď sa mi do rúk dostal ich demáč "World Decay". Je to stále šľapavé a v spojení s moderným a hutným zvukom, aký majú aj na tomto albume, sa občas prichytíte, že kývete búdkou, čo máte na krku. Hlavne pri tých sviežích pogo vypaľovačkách.
Čo sa týka hudby a Doctorovho vokálu, tu sa nič mení a asi ani nebude.
Osobnou kapitolou sú ale texty. Možno niektorým bude vadiť ich šablonovitosť a jednoduchosť, kedže im všetko pekne po Slovensky rozumieš. Priznám sa, že aj ja som najprv trocha remcal na ne, a chýbala mi tam povedzme tá humornejšia stránka, poprípade rafinovanosť povedzme Insanie, ale zase na druhú stranu, takéto texty má 90% súčastných thrashcore kapiel a to vrátane povedzme Municipal Waste. Ono to tak má byť! Aj v tomto je to old school jak remeň. Ano sú klišovité, ale až si na ne zvykneš, dá sa. Zborové refrény sú samozrejmosťou, to predsa k tomuto štýlu patrí.
Nejaký favorit song? Asi posledný "Posledný Zhasne".
Až máte radi povedzme Konflikt a podobné veci, tak presne tam by som zaradil aj Editor.
Starých psov, modernej muzike nenaučíš!

-Lepra-

Bandzone

sobota, 20. mája 2017

NOČNÍ PROVOZ "Mare Nostrum Ignis Est" CD (Nomad Sky Diaries)

Pre mňa ako už v poslednej dobe vždy, úplne neznámy projekt. Kde ten Waldemar na tieto šialenosti len chodí? Noise experimentálne vydavateľstvo Nomad Sky Diaries, zase len zaperlilo touto originálnou vecou. Predstavte si fakt temné, texty (v tomto prípade básne) a do nich vám v podmaze ide industriálny , strojový rachot a v popredí hlas recituje tieto básne. A že sú temné a nihilistické, tak o tom sa presvedčíte aj sami. Je to vhodné do všedného dňa, nejakého temného sadistu, ako zvuk miesto verejnoprávneho rádia v kuchyni, k jeho obľúbeným činostiam, ktoré si nechcete ani sami predstaviť. Je to originálne a sám so sa s podobným poňatím temnoty ešte nestretol a o to ma to viac prekvapilo. Dobré to je.
Pekný obal, limitovaná edícia 123 kusov. tak to skús!

-Lepra-

BANDZONE
NOMAD SKY DIARIES

30.4.2017 – Kultra, Rúbanisko, Sedem Supraphon Minút, Citadel, Black Passenger – Sereď, Kemping


Sedem minútový rachot sme nerobili naživo od Amerického turné a tak sme neodolali ponuke zahrať si na tak výnimočnej akcii akou bola posvadobná veselica mediálne známeho seredského páru Pipa a Timei. Hrať v Seredi je vždy lákavé, akcie sú tu vždy výborné a keď sa navyše jedná o takúto vec, to sa jednoducho neodmieta. Rado mal na toto obdobie naplánovanú návštevu grinderov v Japonsku a tak sme oslovili nášho brata v hluku Mareka zo Spišskej, ktorý na to bez váhania kývol. V takejto zostave ako Sedem Suprahon Minút sme už besneli pred rokom v lete na Ffud feste, takže sme všetci traja vedeli do čoho ideme. V den D sa s Marekom stretávam vo Zvolene už okolo obeda. Na skúšobni napraceme auto našimi cárachmi, vyzdvihujeme Moniku a miesta je stále dosť, tak volám Bibovy, ktorý sa náramne teší že konečne nemusí šoférovať. Následne si to aj celú cestu vychutnáva samozrejme s pivčiskom v ruke. V Lovčici dopĺňame do kompletnej zostavy Richarda, v rýchlosti sa zoznámime s ich malinkou Hankou a okolo piatej sme už v areáli Seredského kempingu. Vítame sa s mladomanželmi a kopou ďalších známych postavičiek, ktorých každou chvíľou pribúda viac a viac. Popíjame, hodujeme, kecáme a užívame si výbornú atmosféru. Black Passenger boli prvý, kto odovzdal mladomanželom hudobný dar a odpálili to hneď z úvodu melodickým HC punkom. V zostave sú chlapčiská z Ilúzie alebo Rats Get Fat a muzikantská zručnosť a skúsenosti sú hneď citeľné. Nahodený v bielych košeliach a kravatách vyzerali ako skutočná svadbová kapela no s týmto repertoárom by veľa svadieb asi neodohrali. Tu je však ohlas viac než pozitívny. Čiernych pasažierov vystriedajú u miestnych hodne obľúbený Citadel. Ich temnými melódiami nasiaknutý hard core dostáva kotol do varu a každou ďalšou skladbou stúpa tlak. Ľudia vpredu spolu s kapelou hulákajú refrény a je počuť že to tu majú niektorý skutočne detailne napočúvané. Po Citadel ideme na rad my. Marek naladí pílu, Rišo zapája basu kde sa dá, ja redukujem bicie na minimum a Biba využívame ako osobného zvukového technika. Hrať bez pódia tvári v tvár publiku je tak skurvene dobrá vec. Tá energia šlape hneď od prvého úderu a atmosféra ma pohltí úplne celého. Nepamätám si z toho setu takmer nič, len som si to celé zas parádne užil a vymlátil som zo seba čo sa dalo. Pár minút a je ticho. Som vyčerpaný no spokojný s pocitom, pre ktorý toto budem robiť pokiaľ budem vládať. Prenechávame priestor nihil punkerom z malej fatry. Rúbanisko to hneď z fleku zdrapnú za pačesi. Dáša sa s tým nesere a velí do útoku. Chrlí svoje štipľavé, úprimné texty bez servítky rovno do xichtov všetkých prítomných. Pogo a vystrájanie naberá na obrátkach a každú chvíľu niekto lieta vzduchom. Viem že Dáša nemá rád chválospevy a pochvalovanie čo sa Rúbaniska týka a snáď mi to kamarát odpustíš no toto bolo popiči!!!!! Zo skladieb ako Vám musí jebať, alebo Čistá nenávisť sa pomaly stávajú hymny a v playliste nechýbal ani cover Turbonegro. No a na záver ako zlatý klinec programu český hostia Kultra, ktorá mala so sebou akurát ešte horúcu novú platňu a skladby z nej predviedli aj naživo. Kapiel ako je Kultra je skutočne málo. Punk s automatickým bubeníkom, mixnutý rôznymi elektro samplami znie v ich prevední originálne a netuctovo. Videl som ich už pred tým asi dva krát, no tentoraz sa mi to lúbilo riadne. Malo to šťavu, šmrnc a občas mi to znelo ako punkový Asian Dub Fundation. Po celej miestnosti sa tancuje a poskakuje a nálada je na maxime. Na záver sa musí pridávať, bez toho Čechov jednoducho nepustia preč. Živú muziku v neskorých nočných hodinách vystrieda DJ a diskotéka pre najvytrvalejších pokračuje až do rána. To už my však končíme pod perinami v izbách na poschodí. Tento večer mi opäť potvrdil že v Seredi sa skutočne robia výborné akcie, na ktoré sa skutočne oplatí chodiť. Obrovská vďaka Seredskej Crew že to stále robia s takým nadšením a Pipovi a Timei ešte raz všetko najlepšie!!!!!!!


Jan IP

štvrtok, 11. mája 2017

STABBED, OBLITERATE, ANIME TORMENT 7. 5. 2017, Košice, Cassbar

Naši OBLITERATE a STABBED si cez predĺžený sviatočný víkend (kto nosí šeredné zelené tričko, bol dúfam v robote, nech nie je za pokrytca) s litoměřickými ANIME TORMENT strihli miniturné, ktoré malo záverečnú na domácej pôde. Keďže bola nedeľa a ľudia v KE sú hnilí prísť na koncert tak či tak, jedno, že je na druhý deň voľno, tých cca 40 ľudí v podniku nakoniec potešilo. Navyše vedľa v 777 hrali crustovice, to ešte fanúšikovskú obec „nariedilo“. Klasicky sa nikto nikam neponáhľal, začiatok sa zo siedmej posunul až kamsi za ôsmu, ku koncu už boli fofry, aby po desiatej batmani z kláštora oproti nezavolali drábov, ale dobre to dopadlo.


Akciu otvorili nováčikovia STABBED. No, nováčikovia... na pódiu boli ¾ aktuálnej zostavy OBLITERATE, teda aj s novým bicmanom, domácim u svidníckych prog/deathových nadšencov ORTOMEN. Zvyšok klasika, Ivin gitary, Janči basa, a pretože Gabi sa nejako nevyskytol, na poslednú chvíľu akciu odreval hosťujúci český cudzinec. Aj takto to bolo dobré, STABBED sú vlastne oldschoolová verzia OBLITERATE pre tých, ktorí novú tvorbu domácej kedysi grindovej legendy netrávia. Tu majú death/grind ako zo „zlatých čias“, trochu aj do NAPALM DEATH z 90. rokov, hororové témy v textoch, jedna skladba už visí na YT, na chystané EP sa teším. Dobrý začiatok, vydaril sa aj zvuk, v CSBR sa hrať oplatí.

Po pauze nasledovali OBLITERATE, privítaní celkom živou odozvou. Netuším, či Marek „Angren“ Kaščak (ex-BRUTE) je plnohodnotným novým frontmanom (lebo Gabi tuším ostáva už len v KILLCHAIN a ATARAXII či ako to je), alebo záskokom na turné, výkon bol však stopercentný, pre OBLITERATE už nejaké roky dosť trademarkový vyšší a občas do HC rev obohatil o veľa hlbokých growlových polôh a to sa mi páči. Zvuk ešte lepší, gitara čarovala poriadne psycho linky aj pískačky, kvalitné riffy, a nový bubeník sa v post-, psycho- a tech-grind metale zorientoval veľmi dobre, držím OBLITERATE palce, nech to takto vydrží. Pobavil jeden fanúšik, známa figúra, dostavil sa v naozaj „vypracovanej“ forme a sálou medzi skladbami znelo jeho „davaj, davaj! Nemám čas! Davaj, davaj! Už starý chuj som, zomieram, hraj!“
Pokračoval aj pri ANIME TORMENT, jedinej kapele večera s dvoma gitarami. Nemali veľa času, dvadsať minút do desiatej, ale narvali do nich niekoľko kusov divokého modernejšie podaného death metalu s náklepmi, nejakými melodickými linkami a tu i tam odbočkou k deathcoru. Hlboký vokál, trochu revu na spestrenie, nová skladba s trochou „slamíku“, šou vzdialená statickosti, evidentne ich to bavilo a išli na plný plyn. Prídavky ťahali ešte aj po „policajnej hodine“ a potom som sa už vybral domov, predsa len ma už prešlo príliš časté vysedávanie spojené s poklesom životnej energie na druhý deň. Dobrý koncert.


Martin Lukáč  

pondelok, 8. mája 2017

IMMORALITY "Live Memoriam 2016" CD 2017 (Vlastný náklad)

Sympatické na tejto formácii je to, že proste z nich cítíte, že hrajú pre radosť a serú na zaužívané pravidlá, nejaké méty a cieľe. nechcú modré z neba, len poriadne vytrepať gebuľu a je to. Presne aj tom duchu je táto nahrávka. Jedná sa o Live záznam z festivalu "In memoriam" a dosť netradičná forma, že si ako debutové CD zvolí kapela práve live záznam. Ale zase na druhú stranu, tento live záznam kvalitou vydá rovno za štúdiovku, veď ju majstroval Bibo z Vomitorsoundu, takže kvalita je zaručená.
Na CD nájdete ich full koncert s 12 piesenkami v celkovom čase 53 minút, čo je celkom dosť na koncert nie? Navyše nás obštastnili aj coerkami od Root (Hřbitov), celkom trefne tu nazvaná skladba , ako "Cinter" ,potžom song "Piraňa" od Exodus a úlet od disko skladby "Eye Of Tiger" od Survivor, prerobenej na metalovú podobu. A ako by som zhrnul ich muziku? Vždy si vravím, že kapelu spoznáš podľa toho, aké coverky hrá. V prípade IMMORALITY to sedí na milion percent. Vezmite si Root, ktorý prezentuje primitívnu, drevnú stránku kapely. Exodus zase ich dravosť a energiu, no a Survivor zase ich zmysel pre humor.
Podľa ich vyjadrenia hrajú mix všetého možného od death/thrash/HC až po grind. Čo je v podstate aj pravda. Prekvapujúco dobrá nahrávka, na ten fakt , že to Live záznam, takže proti tomuto naozaj nemôže nikto remcať. Trocha odfláklý obal (hlavne vnútro)  a jediné čo nechápem, je, že prečo sa kapela dala touto nahrávkou zaregistrovať pod SOZA?? tomuto fakt nechápem!
Skúste to! Zoženiete na koncertoch kapely.
-Lepra-

BANDZONE

ACID FORCE "Atrocity For The Lust" CD 2017 (Support Underground)


Viacerý na retro thrash vlnu mrmlú, že už tu to bolo a že je to všetko obohratá pesnička, ale treba si uvedomiť v prvom rade, že vývoj hudby sa už zavrel do kruhu a už sa budú na nás valiť len módne vlny štýlov, ktoré tu už raz boli. ale priznajme si, že radšej Thrash, ako nejaký Glam rock, nie?
Ja proti tomu nič nemám, lebo v týchto mladých vidím presne nás v roku 1989. Ešte sme boli aj rovnako oblečený-)
No ale k muzike. Po EP "Towards The Nuclear Load" tu majú chlapci konečne aj full album. A to že si na ňom dali záležať, už vidíte v samotnom prevedení (pekný digipack), aj v kvalite nahrávky (zvuk). CD obsahuje 10 pieseniek v starej tradícii Bay Area Thrashu (tak sa tomu v devedesiatých rokoch hovorilo) a v znamení kapiel typu Exodus,Death Angel ,Testament atd.. Nikdy som nebol extra fanúšik tohoto štýlu thrashu, skôr mi pasovala Nemecká vetva,ale rád som si ich vypočul vždy.
Presne v štýle hore vymenovaných kapiel sa nesie aj muzika týchto mlaďasov.
V skladbe "Speedtrain" dokonca zarúbu takú Iron Maiden sólovku, že až. Ako intro použili aj Lemmyho (z rovnomenného filmu).
Môžete sa na to pozerať z dvoch strán. Buď sa tomu tešíte a tak dostanete kvalitný tharsh metal, plný mladíckého elánu a divokosti, alebo budete lamentovať nad tým, aké je to klišovité a že to tu už raz bolo. vyberte si. ja sa držím tej prvej idei.
-Lepra-
Bandzone

streda, 3. mája 2017

28.4.17 DEHYDRATED, ABORTION, ALEA IACTA EST, ACID FORCE, IMMORALITY , DK ŽSR ZVolen

Chlapci okolo nášho gitaristu Libora sa podujali na riskantný podnik. Usporiadať koncert vo Zvolene . Ono by to nebol ani taký problém, ale keď máte na krku šibeničný nájom, žiadnu hviezdu čo by prilákala davy, tak je to občas problém. Do toho vám nepraje ani počasie, kedže celý deň výdatne leje, čo odradilo pomerne dosť ľudí, ktorý sa chystali, ale nakoniec to vzdali. Ale na druhú stranu som tu stretol takých ľudí, čo už bežne von nechodia a také fosílie zo začiatku 90 tych rokov, že občas mi ostal rozum stáť!
Miesto, kde sa akcia konala, bola pre mňa veľká neznáma. posledne sme tu vystupovali asi pred 3 rokmi, keď sme zažívali kombek v novej zostave a ešte si spomínám na jeden koncert v skúšobni Idiots Parade, ktorý sa konal na poslednú chvílu.  Takže tento klasický kulturák aj s veľkým balkónom, by sa viac hodil na väčšie festivali ,lebo keď vám príde 200 platiacich, tak to tam vyzerá celkom prázdne. Tento večer sa tu zišlo niečo pod touto hranicou.
Na cesty vzrážame z Nitry za totálneho lejaku a pred Žiarom to vyzerá ešte horšie, ako keby sme vchádzali do Mordoru. Na mieste sme na čas, že to práve rozbaľujú IMMORALITY a ich old schoolový death/thrash je ako keby vykopali neandrtálca s gitarou a donútili ho hrať.
IMMORALITY
No ale presne toto potrebujeme, nie? Z ich vokalistu Bakulu, pomaly rastie charizmatický frontman. Každopádne je na nich čo sa tohoto týka, spoľah. Je to pravá undergroundová smečka, hrajúca práchnivý ,starý death/thrash. Prítomný sa ešte len zahrievajú,takže nejaké pohyby pred podiom sa už dejú. Odohrávajú skoro 45 minut a pomaly sa odberajú za podium, ktoré bolo fakt veľké. Rozmermy už pomaly ako na Obscene.
Za to po nich nastupujúci ACID FORCE bolo o niečom inom. Bol som na nich zvedavý, ako zasiahla vlna retro thrashu Zvolen a celkom to ušlo v rámci normy. Chlapci sú zohratý ako hrom
a pomaly sa už aj učia, ako sa získáva publikum. Vidieť že sú vo fáze, prekvapíme a nakopeme
ACID FORCE
svojou muzikou a energiou každého. No a celkom im to ide. Energia a mladícký elán, neskazený alkoholom a apatiou, je u nich až na rozdávanie. Sledujem ich od zadu a kecáme s chlapcami z Dehydrated, že mi by sme už asi nemali takto skákať, kvôli svojvoľnému úniku moču.
Chlapci to zaklincujú coverom od Motorhead "Ace Of Spades" a majú komplet každého v hrsti. Musím uznať, aj mňa! Viacerý reptajú na túto retro thrash vlnu, ale zase zoberte to z tej druhej strany. Retro by mohlo zažiť aj Glam Rock alebo Grunge!! To čo, natupírujeme sa a vytiahneme naše kockové flanelky znova? Desivá predstava!!!
Grinderov ALEA IACTA EST som už dlho nevidel naživo a stále je to ten mozog rozjebávajúci, energický grindcore náhul, ako remeň! Oni už nemôžu sklamať a vie to každý. Grinders pod podiom
ALEA IACTA EST
sa dajú do pohybu a ich každý song odmeňujú revom jak hrom. Šlepe to, dobré to je, proste už klasika a úroveń, ktorú už od nich očakávam a oni nikdy nesklamú. Paráda!
DEHYDRATED sú štýloovo, zase niekde inde a mne sa páči na tejto akcii to, že sa chlapci rozhodli pre zánrovo celkom pestrý guláš kapiel. Takže si na svoje môže prísť každý. Dehydrated oslovili hlavne old schoolových death metalistov, ktorých tiež prišlo celkom dosť na nich, len škoda, že to nedali najavo aj pred podiom. ja viem, ten únik moču, ale mohli si aspoň trocha ponamáhať svoje staré kosti. Na podiu pradaže všetko šľapalo na 100% a chlapcom to zjavne sekne teraz.
Mi s ABORTION,  uzatvárame celý festivalík a musíme si máknúť, lebo do určitej hodíny musíme proste vyklidit priestor, lebo nám hrozí ,že sa bude platiť nájom navyše. tak skracujeme náš set a Miro dokonca si nestíha ani poriadne rozložit svoje bicie a hrá aj tak. (Je to kúzelník) Odozva parádna a tie reči z publika. proste Zvolen v tomto vždy vedie. Toľko uletených týpkov, že vás už niekedy bolí bránica od smiechu.
Ešte lúčenie s kapelami, fotky, rýchle opíjanie, ktoré ma naštastie míňa, kedže som šofér, ale vysvetlite to do hulváta ožratému Bakulovy! heheheheh.
Dúfam, že sa tieto akcie ujmú a ľudia neprestanú chodiť na tieto koncerty. Dobré miesto (trocha veľké podium pre mňa) a hlavne zvuk ako víno! tak ale to sme si už pri Vomitor sounde mohli zvyknúť! Na budúce, DOZDIVENIA!
-Lepra-


pondelok, 1. mája 2017

BIRTH AD "I Blame You" CD 2013 (Metal age Prod.)

Nechápem,ako mi mohla doteraz táto kapela utekať z hladáčika? Až kamoš ma na ňu upozornil a to už len fakt, že týchto Texasanov, vydáva Slovenské vydavateľstvo. Poviem na rovinu, že odvtedy, čo som si toto CD zaobstaral, som ho z prehrávača ešte nevybral! Presne chlapci trafili to, čomu som veril na začiatku 90 tých rokov. Parádny retro crossover, zmiešanie thrash metalu, Hardcore. Všetko v tradíciách velikánov tohoto štýlu ako D.R.I. , M.O.D., Odpaľovačky, ktoré nepresiahnú minutáž 1,40, zborové refrény, občas to prejde do vypaľovačky a hlavne, podľa čoho spoznáte ,že sa jedná o perfektný retro pokus, je Vokál! Ako, ten vám udrie do uší ako prvý. Je proste parádny, presne ako keby som počúval Billy Milana -)) (berte tento výrok s rezervou). Pecky ako "This Scene Sucks" alebo "Popular war", ma nútia triasť gebulou a pogovať po obyvačke. Jadnoznačne pre mňa najpeckovejšia nahrávka ,ktorú som objavil v poslednom čase. Kedže ti už Municipal Waste kysne a nedáva to, čo potrebuješ a staré pecky od  D.R.I., M.O.D.,sú opočúvané. Pusti si toto!!!!! Neoľutuješ!

-Lepra-

BANDCAMP

25.4.2017 – Cryptic Void, Needful Things, Controlled Existence, SxOxTxEx, Father Bluebeard – Budapešť, Dürer Kert

Útok Texasskej grind mašiny Cryptic Void na starý kontinent bol avizovaný už pred pár týždňami a mne od prvého momentu vŕtala v hlave myšlienka pozrieť si ich niekde v okolí naživo. Západnú časť turné prešli s Trigger a na východ sa išli spoločne s Needful Things a Controlled Existence. Z prvoti som špekuloval nad Bratislavskou Fugou no nakoniec sa situácia vyvinula lepšie pre Budapešť a tak som v utorok po práci nabral kurz Lučenec, kde odstavujem golfíka a presadám do motora k Miňovi, s ktorým pokračujeme na miesto konania. Tým je Dürer čo je jedno parádne miesto. Veľká stará budova v ktorej je niekoľko sál na hranie. Robia sa tu haldy koncertov od malých klubových až po veľké kapely všemožných štýlov. Celu cestu som bol na tento vychválený flek zvedavý a keď prichádzame zisťujem, že sme tu vlastne už hrali minulé leto s japoncami. No bolo to v takej bočnej pivnici a ani som netušil aký komplex sa tu skrýva. Máme čas a tak si to tu celé obzerám a vegetíme na dvore pri pive. Stretávam staré známe budapeštianske xichty a po cca hodinke prichádzajú aj ostatné kapely. Nasleduje vrúcne zvítavanie a večierok sa môže začať. Úvod patrí domácej kapele Father Bluebeard s organizátorom Bendem za bicími. A hned z fleku nás prefackali valivým gore grindom. Výborne nakombinované rýchle rúbanice s pomalými ťažkými pasážami obohatené o harmonizer a hall vokály. Toto bolo naozaj skvelé a u mňa teda riadne prekvapko. Čumím ja ak cicina z gatí čo za masaker to chlapčiská vytiahli a všetkým old schol gore grinderom vrelo odporúčam pokukať sa po tomto triu. Po krátkej pauze ich na pódiu strieda ďalšia domáca banda SxOxTxEx. Kapela poskladaná z členov Human Error a Chapa´ai naservírovala priamočiari grind plný rýchlych klepačiek. Rytmičák zvoní ako gulomet, pred ktorým sa nemáš šancu ukryť a servíruje do teba jednu dávku za druhou. Toto je ďalší dôkaz že maďarská scéna začína ožívať. Ako tretí v poradí idú na pódium Controlled Existence. Zmena na poste gitaristu vyrovnala česko slovenský pomer v kapele na 2:2 a ja som bol zvedavý ako sa to prejavý v praxi. Už po pár songoch zisťujem, že sa neni vôbec čoho obávať pretože Šimin sa svojej úlohy zhostil viac než dobre. Myslím, že Cotrolled našli za Gifa skvelú náhradu a môžu tak šíriť svoj power violnece grind ďalej. Ich pár minútový set v Budapešti prefrčal rýchlosťou blesku a aj keď som ich už videl nespočetne krát stále ma to riadne baví. Predposlednou kapelou večera sú ostrieľaný harcovníci Needful Things. Hneď od začiatku sa do toho opierajú naplno a tlačia do bubienkov jednu skladbu za druhou. Spevák Tomáš pobehuje medzi ľuďmi a strieda rôzne polohy revu bez mihnutia oka. Obidve gitary sa zas predbiehajú v rýchlosti tak ako sme u nich zvyknutý. Opäť sa potvrdilo že Needful Things právom patria k špičke českého undergroundu. No a na záver zlatý klinec programu Cryptic Void. Táto kapela ma zaujala hlavne postavou na bubeníckom poste, ktorou nie je nik iný ako Frank Faerman. V minulosti udával tempo v P.L.F., alebo Insect Warfare a v súčastnosti drví ešte v niekoľkých ďalších skvelých bandách. Cryptic Void predviedli útok ako sa headlinerov patrí a nikomu z prítomných neostali nič dlžný. Surový rýchly grind mazec so silným metalovým feelingom, ktorý cítiť v každej jednej skladbe. Frank drží paličky pevne v rukách tak ako to poznáme u jeho iných kapelách a ženie celú túto mašinu skazy vpred. Po zhruba pol hodinke intenzívneho rachotu všetko stíchne a je koniec. Cely dnešný večer bol v znamení poriadne rýchlej muziky a dostal som presne to kvôli čomu som sem meral cestu. V aute zaspávam v momente ako si natlačím žalúdok bagetou a budí ma až Miňo pred jeho barákom, kde pokračujem v spánku u neho na gauči za čo mu patrí moja obrovská vďaka. Aj keď som celý druhý deň unavený, neľutujem ani sekundu z tohto parádneho večera.


Jan IP

nedeľa, 23. apríla 2017

DEHYDRATED , ABORTION Senica club 61 ,22.4.2017

Asi tak za tri týždne zbuchnutá akcia. Bez plagátu, v klube vstup voľný. Ponúkli nám ho chalana z Deyhdrated, tak sme kývli. Aj tak sme práve boli uprostred nahrávania vokálov na nový album Abortionu, tak sme si vyrazili. Len ku všetkej cti brata Alzhaimera, som nejako si nepomyslel na jeden fakt, že dva dni budem musieť v kuse vrieskať. V nedeľu, keď píšem tento report, už mám hlas, za ktorý by sa nemusel hambiť ani sám nebohý Lemmy. Každopádne vyrážame s malým oneskorením, leje ako z krhly, proste ideálny čas na koncert. Na mieste sme o hodinku a pol a vypakujeme veci. Bratské zvýtanie s Dehydrated, veď mi sme spolu hrávali v 90 tych rokoch a od ich rozpadu sme sa vôbec nevideli. Takže celý večer s anesie v nostalgickom spomýnaní. A bolo teda na čo aj spomínať!
Kedže vystupujú len dve kapely, nie je sa kde ponáhľať.Vypakujeme veci na podium, nazvučíme a popíjame pifko. Na moje počudovanie, je tu plno starých ksichtov zo starých čias, ale aj mladých a to je podľa mňa dobré znamenie. Dokonca dve,asi 10 ročné dievčatá aj v sprievode otca počas vystúpenia Dehydrated ,len tak krútili vlasmi. Nech len krútia , kým majú. Ocinko v ničom nezaostával!  Tak som tu stretol chlapcov z Radiation, Pegasa z Hypnosu, ktorý po
DEHYDRATED
mne celý večer ,opitý vykrikoval, "Lepra, ty legenda jedna kurevská". darko, pochádza z Nitry a to proste nejde zatajiť! hehehe. Prvý to rozbaľujeme s ABORTION. Odjebeme štandard a hlasivky mi dostávajú poriadne zabrať. Navyše ide sa bez odposluchov, čo je smrť každého vokalistu. Ale Dávame to tak, že na konci už ledva rozprávám. Pritomných cca 50 ľudí sa zabáva v pohode a to je hlavné.
Po nás nastupuje DEHYDRATED a ja som ich ešte od ich reunionu vôbec nevidel, len viem, že sa tam za krátky čas premlelo celkom veľa ľudí a dokonca som sa musel zasmiať, že aj náš bývalý bubeník sa uchádzal o post basgitaristu. Chlapci sa zasmiali celkom dobre pri jeho požiadavkách.
DEHYDRATED
Každopádne mi padla sánka dole, ako začali hrať DEHYDRATED. Kurva parádny, old school death metal. Fakt na jednotku a myslím si, že podobne na Slovensku asi nikto nehrá (ja viem, dá sa o tom polemizovať) ale, starých psov asi novým štýlom nenaučíš a robia len to čo vedia a teda podľa mňa kurevsky dobre. Už s ateším na ich album. Ľudia už trepú vlasmi, ostatný aspoň podpazuším. Skvelý gig.
Po koncerte ešte kecáme, pijeme, smejeme sa. ťažko s alúčíme,ale o týžden sa vidíme zase, takže sa nakoniec predsa len rozlúčíme! Skvelá akcia, aj keď zo začiatku som mal určité pochybnosti, ale nakoniec sme sa zabavili na jednotku
-Lepra-

sobota, 22. apríla 2017

MEDICATION TIME Demo kazeta 2016


Kazety sa mi doma začínajú zase pekne množiť a mňa hrozne teší, že sa kapely vracajú k tomuto kultovému formátu. Jednu veľmi peknú si prichystali aj Medication Time z Lučenca. Čisto biela kazeta v čiernobielom obale a hneď ako prvé si všímam kresbu od Jana Obludu. Pre neho trochu netypický motív strapatej tváre v okuliaroch, no ťahy a technika sú proste jeho poznávacím znamením. Medication Time je pomerne mladá banda v ktorej za bicími sedí aktívna lučenecká postavička Miňo alias Fog, bývalí bicman Mizar a organizátor všemožných (ne)kultúrnych podujatí v jeho rodnom kraji. Začiatkom roka prebehli niekoľko klubov u nás, v Čechách a Maďarsku takže ste sa s nimi už mohli stretnúť minimálne naživo. Trio v klasickej zostave gitara, bicie, spev nasúkalo na pásku krátku, no zato poriadne intenzívnu dávku power violence grindu. 10 skladieb rozdelili po piatich na každú stranu a zrejme ani jedna z nich nepresahuje jednu minútu. V krátkej stopáži každej jednej je natlačených niekoľko rifov, ktoré sú jednoduché a úderné. Na konci strany A sa málinko uberá na rýchlosti a najpomalšou skladbou na kazete je cover song od Weekend Nachos. Po prehodení na Bčko sa už zase šlape ďalej s plynom na podlahe. Nahrávalo sa v priebehu minulého roku v Budapešti a zvukovo je všetko tak akurát vyvážené a zrozumiteľné, nič neprečnieva ani nesplýva čiže aj po tejto stránke si naozaj dali na tom záležať. Medication Time pripravili na svojej prvotine parádnu smršť a pre mňa je to veľmi príjemné prekvapko na našej scéne.

Jan IP

sobota, 8. apríla 2017

NEUROPATHIA / STRAIGHT HATE split 7“EP 2016 (Fat Ass rec./The Child With No Name)

Fat Ass records vypľúva zo svojich útrob jednu nahrávku za druhou. Pawel tento krát spojil sily s rozbiehajúcim sa labelom The Child With No Name a vsadil všetky karty na domácu grind scénu. Do kopy dal ostrieľaných harcovníkov Neuropathia s menej známou bandou Straight Hate. Neuropathiu poznám roky. Ich staršie nahrávky ako split s Vampiric Motives alebo Graveyard Cowboys CD mi náramne chutili, no potom som ich nejak prestal sledovať. Bol som tak zvedavý kam sa ich tvorba posunula za tie roky. Zo starej zostavy ostal už len bubeník Psychoradek a táto zmena je žiaľ dosť cítiť. Od staroškolského gore grindu prešli viac do grind´n rollu, kde muzika, zvuk aj vokály sú napáchnuté severským štýlom. Prvé dve skladby sú crust grindový kolotoč s trochu predvídateľnými rifmi a obidve pôvodne vyšli na split kazete s Ojciec Dyktator. Posledná tretia je venovaná Jerczymu, zosnulému spevákovi Grossmember a je z nich aj najgrindovejšia. Celkovo je to poctivý a kvalitný nárez, ktorý určite mnohých stále poriadne rajcuje, ja mám ale radšej ich staršie obdobia. Straight Hate to chytili viac za pačesy a svoju muziku poňali trochu technickejšie. Počuť tu viac zvratov, rôznych prešmyčiek a zmien tempa, čo robí ich muziku pestrejšou a nápaditejšou. So Straight Hate som sa stretol na tomto splite po prvý krát a tak som hneď googlil a zistil, že tu mastia bývalý členovia Parricide a hlavne bubeník „Wizun“ má poriadne bohaté muzikantské skúsenosti s rôznych black / death kapiel, čo samozrejme počuť aj tu na jeho vyšívaní. Poľská grind core scéna bola vždy silná a toto je len ďalší dôkaz, že má stále čo ponúknuť.

Jan IP



nedeľa, 26. marca 2017

EARSTURBATION fanzine no.1 (A5,76strán)

Vracia sa doba temna. Aktivizujú sa hybernovaný ľudia, ktorý voľakedy tvorili chrbticu Slovenskej UG scény. Vychádzajú fanziny znova, CDčka. Bojím sa však, že pre väčšinu mladých sú všetci týto maniaci (a v tomto prípade maniačka) niečo také, ako keby začali znova vonku chodiť dinosaury. Nevieš ako sa máš k ním správať. Voľakedy boli páni zeme, lenže teraz už sú nemoderný. To je pohľad mladého človeka, čo sa snaží mať rád tvrdú muziku a nemieni za ňu platiť. Chce všetko ihneď a všetko pravdaže zadarmo. To je krutá realita.
EARSTURBATION (kde se prišli na tento nevysloviteľný názov) je vlastne pokračovanie zaniknutého fanzinu Hyberned Childrens Dream.
Vidieť aj zo samotných rozhovorov, že nie sú šablonovité,ale dotyčná osoba sa do tejto muziky a štýlu aj rozumie a každú z oslovených kapiel aj pozná veľmi dobre. A to, že tu najdete rozhovory poväčšinou s takými istými fosíliami ako napr. Embalmer, Putridity,Demilich, Rebaellium,Internal Suffering atď... pravdaže recenzie (trocha málo), live, niečo o pive. Presne takto vyzerali fanziny obsahovo v ich najlepších rokoch. Všetko pravdaže v plnofarebnom prevedení a vo vnútri ešte halda plagátikov. Až mi slza vyhrkla pri tej nostalgii. Trocha škoda, že je zameraný len jedným štýlom, ale na druhú stranu aj chápem, lebo Moony (ktorá to celé spáchala) sa predsa len v tomto štýle vyzná asi najlepšie. Ja jej držím palce, aby to neskončilo tak skoro a nadšenie nevyprchalo hneď po prvom neúspechu. Takže rovné šiltovky a a čapice nastoknúť po nos, briadku učesať a pome na to! Kvííííí
-Lepra-
mail : moony.mokosova@gmail.com

nedeľa, 19. marca 2017

BRUTE "Henchmen" CD 2017 (SMA)

Po strastiplnej ceste došiel nový materiál BRUTE konečne ku svojmu vydavateľovi ktorý v krátkom čase tento album aj skutočne vydal, áno SMA bombarduje slovensky UG“ trh“ v intenzívnej frekvencii a nemyslím že tento dážď len tak utíchne v blízkej dobe...
Do celého albumu nás vnesie celkom pokludné intro- ako býva dobrým zvykom- a potom už čaká pohodlná masáž, prvá pieseň „Mutual Punishment“ je technicky skvost dáva jasne najavo že čosi je inak- neľakajte sa „technický“ neznamená byť nutne na pretekoch- všetko zo sebou krásne ladí !
BRUTE ukazujú na tomto albume jasný krok v pred a utužujú pozíciu na Slovenskej scéne, album neznie nijak nútene a ide do uší sám- u predchodcu „Pillory“ som mal trochu problém sa plne sústrediť a nedokázal som sa plne vžiť do hudby, aj preto som mal trochu obavy akú cestu si chalani výberu a myslím že zvolili správnu- koktail techniky, brutality a melódii namiešaný v správnych dávkach dokážu len hudobníci zo skúsenosťami a tie už členovia BRUTE rozhodne majú!
Na stoličku za biciu súpravu v štúdiu opäť zasadol skvelý Jirka Zajíc (HEAVING EARTH,CULT OF FIRE,AHUMADO GRANUJO...) a úprimné nezávidím hrať tieto party novému bubeníkovi Marekovi Baranovi tieto party kde tečie pot a krv... Samozrejme držím palce a snáď sa týmto pádom zostava konečne uzavrie a spolči do pevného celku!
Behom 35 minút tejto nahrávky mnou prechádza doslova okamžikom, človek na nejakú nudu ani nemá čas pomyslieť- neostáva nič iné ako stlačiť „Play“ odznova a tento rituál sa bude najbližšie dni opakovať dosť často...
Skvelá hudba, skvely album!!!

-AdamParazit-



pondelok, 13. marca 2017

Deterrence / Yattaï split one side 12" LP (kooperacia labelov)


Verím, že mnohých z vás pri tejto nahrávke ako prvé napadne, ako by sa to celé v kludne zmestilo na sedempalec, že takto máte menej muziky za viac peňazí a podobne. Áno priznám sa, že v prvom momente to napadlo aj mňa, no názor som zmenil hneď ako som sa s dotyčnou nahrávkou spoznával bližšie. O jednu stranu šedo fialového 12 palca sa podelili poliaci Deterrence a francúzska drtička Yattai. Deterrence je nová kapela z Lublinu a toto je ich prvá nahrávka s ktorou vstupujú do podsvetia grindu. A veru sa vôbec nemajú za čo hanbiť. 9 skladieb sem narúbali v čase necelých 5 minút a už toto vám môže naznačiť, že pôjde o dobrú víchricu. Ono sa ani niet čo čudovať, veď gitarové party má na starosti Kuchar, známa to postavička polskej grind scény hlavne zo Suffering Mind. Od prvej sekundy sa všetci štyria do toho poriadne opierajú a tempo sa málinko zmierňuje až niekde v polovici, kedy chvíľu ostáva znieť len spätná väzba a po krátkej predohrávke sa už grinduje ďalej. V booklete sú uvádzaný dvaja speváci čo ma trochu prekvapuje, lebo celou nahrávkou sa nesie hlboký murmur v jednej úrovni a nepočuť vôbec striedanie dvoch hlasov. Skladby šlapú jedna za druhou takmer bez pauzy a treba dávať bohovský pozor, aby si postrehol kedy ide ďalšia. Absencia basy je tu čo sa týka celkového zvuku dosť citeľná. Čakal by som možno viac masívnejší, ale to je len taká moja osobná chybička krásy. Inak tejto nahrávke neni čo vytknúť. Francúzi Yattai niesú na scéne žiadny nováčik. No aj napriek ich početnej diskografii som sa tu s nimi stretol po prvý krát. Grind core v ich podaní má značný hard core / violence nádych. Zvuk je silný a vyvážený s ostrou gitarou. Vokály sú štekavejšie a agresívnejšie a celkovo je to oproti Poliakom priamočiarejšie, také viac od podlahy. Svojich 5 minút začínajú aj končia sekundovkami no ani zvyšných 8 songov niesú žiadne slaďáky. Na tomto splite sú pre mňa obidve kapely príjemné prekvapenie. Na vydaní sa podieľalo 5 európskych labelov takže nebude problém to nájsť niekde v distre.

Jan IP



nedeľa, 12. marca 2017

GALADRIEL "Lost In The Ryhope Wood" CD 2017 (Pařát)

Táto kapela je stará, ako Slovenská metalová scéna sama. Je to jeden z posledných dinosaurov na Doom/Death scéne Slovenska. Ich frontman Dodo, neúnavne ťahá túto káru, hore dole a presviedča každého o svojej pravde,muzikou.
Ich nová nahrávka vyšla ko príloha k časopisu Pařát, čo je podľa mňa parádny ťah a v neposlednom rade asi aj budúcnosť CD nosičov.
CD obsahuje 8 songov z ktorých dva sú ako demo verzia (aj s horším zvukom,lebo sú z roku 2003). Skladby boli nahrávané v Grécku, v štúdiu Grindhouse pod taktovkou George Bokosa (Melechesh). Jednoznačne musím prehlásiť, že zvukovo sa jedná asi o top nahrávku tejto kapely. Hudba je ten pravý old school death/doom, presne ten, čo sme počúvali začiatkom 90 tych rokov, keď nás ohromovali ranný Gathering/Tiamat/Paradise Lost a podobné veci. Presne tieto pocity vo mne vyvoláva počúvanie tejto nahrávky. K tomu pridajte ešte nástroje ako husle,violin a atmosféra je na svete. Striedavý murmur so ženským vokálom, dobré riffy, fajnovečka! Fakt sa to dobre počúva a hneď sa to vryje pod kožu. Nemôžem nič, len odporúčať.
Jediná vec, čo sa mi tak trocha nepáči, je obal. Ale to je vec vkusu a ja ho mám asi dosť odlišný. Ináč nemôžem tejto nahrávke absolútne nič vytknúť! Bezkonkurenčne jedna z najlepších vecí roku 2017 čo sa na Slovensku v tomto štýle urodilo!!!
A že starého psa, novému zvuku,nenaučíš???

-Lepra-

BANDZONE
BANDCAMP

sobota, 11. marca 2017

5.3.2017 - ČAD, CATASTROFY, JAKUBYSKO, PIVNICA - DK ŽSR Zvolen


Pro Music majú na starosti mnoho rôznych kultúrnych udalostí vo Zvolene a bolo len otázkou času, kedy zabrúsia aj do extrémnejších a tvrdších vôd. Dobrou príležitosťou na to bolo aktuálne turné Čad a Catastrofy, ktorý niekoľko víkendov po sebe brázdia po Slovensku a Čechách. Toto bol ich prvý koncert turné a tak to bolo treba tourbus poriadne nakopnúť. Miesto konania vybrali kultúrny dom ŽSR, kde chalani robia väčšinu svojich akcií. Obavy z veľkosti priestoru sa rozplynuli ako náhle sa sála začala napĺňať známymi aj neznámymi tvárami. Nesmierne potešujúce bolo vidieť ľudí aj z ďalej ako sú okolité dediny. Mnoho známych xichtov som videl po dlhšej dobe a tak bolo príjemné si s nimi zase štrngnúť. Dokopy tipujem tak 250-300 ľudí čo je si myslím úplne skvelá účasť. Začiatok bol takmer načas podľa plánovaného harmonogramu a Pivnica dostala priestor na pódiu ako prvá. Hneď na úvod na seba prezrádzajú, že na takéto veľké pódium nie sú zvyknutý, no podpora z pod neho v podobe prvých roztancovaných a zábavychtivých fanúšikov im dodala odvahu. Pivnicu som sledoval tak na polovicu vďaka rozptyľovaniu sa s kadekým naokolo. Jakubyskových chlapčiskov, ktorý po Pivnici preberali štafetu poznám ako svoje smradľavé bagandže, no aj tak sa na ich koncert vždy veľmi teším. Ich tvorbu hlavne z poslednej split LPčky im žerem aj s navijakom a tak ako vždy aj teraz je to naživo odmakané naplno. Na úvod zapílili novinku a potom už dreli staré známe odrhovačky. Zo začiatku to trochu z PAčka plešťalo a gitara sa mierne strácala no po dvoch troch skladbách je už všetko v cajku. Zvuk mal celý večer pod palcom Mirči Sevák, tak som sa žiadneho prúseru z tejto strany neobával. Jakubysko opäť nesklamali a potvrdili, že patria k tomu najlepšiemu čo tu máme. Je čas ovlažiť si ústa. Pri vetraní sa pred DKčom sa nejak zahováram a do sály vbieham, keď sú Catastrofy už rozbehnutý. O tejto kapele sa v poslednej dobe hovorí až až a neni takmer možné si ju nevšimnúť. Aj napriek tomu ich vidím naživo dnes večer prvý krát. Ľudia pod pódiom sú už pekne odviazaný kapela sa snaží čo to dá. Image, štýl, prejav a všetko okolo je u Catastrofy v old schoolovom trash core štýle 80-tych rokov. Muzikantsky precízne zvládnuté, spevák šouman a nechýba tomu nič čo tento štýl potrebuje. Ale keďže ja som asi najhorší trash metalista v okolí tak to nejak detailne rozoberať nebudem. U mňa dnes večer na pódiu OK, ale doma z nahrávky asi nie. Na záver Čad. Jednými ospevovaný, inými zatracovaný. Máš to Pišta ťažké ty vyvrhel, hehe. Opäť, tak ako si už v poslednej dobe zvykáme, nabehli na pódium len vo dvojici. Áno, súhlasím trochu s názorom, že tá basa tam chýba no aj napriek tomu vedia Pišta s Valérom narobiť stále solídny nátresk. Striedajú sa nové skladby so staršími legendami opradenými hitmi ako piče idú do polusu, alebo varič pika. No a keď som už spomenul toho Valéra, kurva fix chlape, to čo ty dovádzaš za tými bicími?????!!!!! Ale to však vy všetci vlastne dobre viete. Myslite si kto chcete čo chcete, mňa Čad hlavne naživo stále kurevsky baví. Po koncerte ešte kupujem tričko Jakubysko,(ÁNO!!!! Jakubysko majú tričko!!!!!) a spokojný v neskorej nočnej hodine opúšťam priestory kulturáku. Dúfam, že chalanov z Pro Music táto vydarená akcia nakopla a bude to zas aspom z času načas vo Zvolene hrmieť.

Jan IP

utorok, 7. marca 2017

CRITICAL MADNESS / KONFIDENT split 7"EP 2016 (kooperácia)

CRITICAL MADNESS ešte na vinyle nevyšli nikdy a toto je ich asfaltová premiéra (CDčka už majú tri). Priateľstvo dvoch kapiel pravdaže vždy treba spečatiť split sedempalcom a nie je tomu ináč ani v tomto prípade!
CRITICAL MADNESS by som nazval tým, čím škatuľkujú kapely "český grindcore". Ono je to naozaj český grindcore. Z každého troška niečo, vyklepávačky, za ktoré by sa nehambil ani jeden neďelný řízek, do toho death metalové kilečká,ale skôr je to o tom klasickom neexperimentovaní a státím si za svojim old schoolovým death/grindom. Tri skladby, dobrej kvality, dobrého nasadenia a dobrej brutality. Ináč ich obal, čo je fotka Pala Bielika o okupácii Rusov v 68om, je akýmsi plagátom tých dôb a ja len nechápem, prečo ešte túto fotku nikto nepoužil, lebo je tá najpunkovejšia revolta,aká mohla byť zachytená na fotke u nás v tých rokoch. Kvalitka- brutalitka!
KONFIDENT už majú na konte zopár splitov a svoju časť začínajú sprízneným introm "Pieseň práce". Znie to ako klasický death metal, do toho aj škrekot, občas punkové rytmi, klepačky. Tiež celkom zaujímavý mix. Znejú oproti C.M. trocha experimentálnejšie, aj vďaka škrekotu a napr. samplom hovoreného slova v skladbe "Otroci strachu".  Každopádne, tiež kvalitka. Materiál sice bol nahratý ešte v roku 2014,ale svetlo sveta to uzrelo až o dva roky, čo je klasicka už pri vydávaní splitiek. Až na to natrafíš u svôjho dílera dobrej muziky, tak podpor dobrú vec a hlavne si vypočuj kvalitný grind/ death so škatuľkou "Vyrobeno v Česku".
-Lepra-
CRITICAL MADNESS
KONFIDENT

streda, 1. marca 2017

HATERS "Promo 2016" CD (samovydanie)

V kusne až luxusne zabalený nosič od tejto sympatickej Šumperskej HC úderky. Všetko pravdaže v duchu hesla, menej je občas viac, vrhli na svetlo podzemia 4 skladbové promo CD. Nechápem,prečo ešte občas niekto používa to označenie promo CD. Moho, to byť regulérny nosič, veď všetky predpoklady na to má.
Hudba je klasický metalický HC, hodne metalového zvuku, poriadne dvojkopáky, 2 minutové chytľavé songy, zborové refrény,urevaný ,nasratý vokál. To je asi v skratke všetko o nich. Má to poriadny potenciál. Kvalita nahrávky je nad úroveň, texty trocha klišovité, ale v rámci normy. Na to že existujú fakt krátko, je to veľmi kvalitná nahrávka. Až si chceš zahjlákať zborové refrény typu "fuck off and die", tak smelo do toho. Hudba sa hodí hlavne do auta a na rýchlu, energickú činosť (práca). Až máš rád klasický metal HC, neváhaj ani minitku.

-Lepra-

BANDCAMP
BANDZONE

utorok, 28. februára 2017

TENDENCIE + ROSA PARKS + APOLITA – víkend na východe


Trvalo niekoľko mesiacov, kým sme dokázali zladiť voľné termíny RP s voľnými víkendami v mestách (obdivujem všetkých, ktorí sa do takých podujatí púšťajú vo väčšom meradle), resp. kluboch, medzitým odcestoval Dan, tak som v dolaďovaní pokračoval s Tomášom… Skrátka, konečne to klaplo a všetky ukazovatele mierili na 1 konkrétny víkend.
Z Piešťan sme vyrazili už na obed a hneď na sídlisku sme takmer mali kolíziu s dementom na crossoveri, čo nepozná značky a skoro sme skončili v potoku. V Novom Meste sme doplnili chýbajúce kocky nášho tetrisu a spokojne zaujali cestovné pozície. Ja za volantom. Cesta už potom prebehla bez kolízií a ďalších divokých dobrodružstiev.
Do Spišskej metropoly sme dorazili cca s polhodinovou rezervou, Číže žiadne stresy. Dokonca sme ani dlho nehľadali miesto konania akcie.


Rosa Parks, Tendencie, Apolita, Samorast, 24.2. 2017, Spišská Nová Ves – Legenda Pub



Legenda pub je zaujímavé miesto a na prvý pohľad nás dostalo. Oblúková klenba na strope, drevom obložené steny. Pripadal som si ako na nejakej stredovekej hostine (ktosi vtipne podotkol, že na podobnom mieste začal kedysi svoju „kariéru“ istý maliar A.H. – a bolo po stredoveku). Keby takých parádnych miest viac bolo. Na jednom zo stolov nás čakala luxusná vege-večera, na ktorej sme si fajn pošmákli (vďaka za ňu Marek & Janka). Naši parťáci spoza hraníc mali akési cestovné komplikácie pri Čadci, tak dorazili s miernym meškaním, no aparát sme na pódium navláčili pomerne rýchlo, tak akcia začala len s hodinovým oneskorením, čo zas nie je nič extra negatívne. Aj keď to tak mohlo vyzerať, bo akcia mala skončiť do 23.00.

Večer odštartovalo pre mňa prvé prekvapenie večera – slečna a mládenci zastrešení pod názvom SAMORAST. Veľmi zaujímavý hardcore-punk s množstvom excelentných pasáží, kde bolo čo počúvať, či už po gitarovej stránke (to, čo gitarák vyludzoval z nástroja bolo úplne až neskutočné, pričom to nebola žiadna exhibícia), abo aj celkovo rytmicky veľmi zaujímavé pasáže, basgitaristka tiež prispela množstvom výrazných liniek, spievajúci bubeník sa tiež často nevidí... Skrátka, ich songy boli veľmi dobre zaranžované, pričom nestrácali energiu ani v pomalších, emotívnejších častiach. Na záver si ešte spevák zobral basu a odovzdal dáme mikrofón, aby struhli cover od Výboru věřejného blaha, čo bola skvelá bodka za skvelým setom. Myslím, že máme na Slovensku ďalšiu zaujímavú partičku hodnú pozornosti.
SAMORAST
Potom nastavili aparáty na svoje frekvencie borci APOLITA (pre mňa druhé prekvapenie, bo dovtedy som od nich počul len 1 song) a od prvého okamihu spustili smršť rýchleho, energického punku, že až. Pig lietal ako zmyslov zbavený a s podobným nasadením aj vrieskal do mikrofónu. Len škoda, že Jarek mal trochu hlasnejšie vypálený aparát, tak nebolo spev dobre počuť. Gitara bola mocnejšia. Po jej stlmení mali potom songy väčšie grády. Trošku borcov poškodila aj krátka pauzička kvôli posunutým bicím, ale inak som bol z ich setu milo prekvapený. Rýchle, úderné a nasrané – také sety ja môžem.
APOLITA
Potom sme do prítomného davu natlačili naše songovice my (prvýkrát sme neboli prví ani druhí – zvláštny pocit, hehe). Trošku sme stiahli aparáty aby lepšie vynikli nezvučené bicie a zvesela sa po hlave vrhli do produkcie. Tradične sa vyskytla nejaká tá chybička (dnes extra nevyšiel cover Junk-u), no ľudia na nové songy reagujú vcelku pozitívne, dokonca sa našlo i zopár tanečníkov, čo pri našich setoch nebýva zvykom. To všetko asi napomohlo, že z nášho vystúpenia sme mali dobrý pocit. A vraj to aj vpredu fajn znelo.

Na záver večera pred publikom nastavili aparáty slečna a hoši z ROSA PARKS. Ich tvorbu mám rád, či už z nahrávok, či naživo a vždy sa na nich teším. Ani tento večer nebol výnimkou a ani tento večer neostali moje chute neukojené. Ich parádna kombinácia rýchlosti a tvrdosti s melodikou a chytľavosťou je očarujúca. Blanka uvádza jednotlivé songy tradičnými preslovmi, čo tiež k ich prejavu neoddeliteľne patrí. Občas jej sekunduje aj Jarek, ktorý nahradil cestovateľa Dana. Dokonca som si všimol, že po Danovi zdedil aj istú formu pohybu a celkovo pódiového prejavu (ale len pri sete RP, pri Apolite tak nepôsobil). Skrátka a dobre, jedno našľapané vystúpenie, kde sa dobre dopĺňajú obe gitary s rytmikou Blanky a Vinyla. Absolútna spokojnosť nežiarila len z mojej tváre, ale aj z mnohých iných prítomných.

Po úspešných setoch a rôznych debatách a pitnom režime zúčastnených sme sa s Tomášom (jeden z organizátorov) odobrali na miesto nocľahu a bolo to miesto viac ako zaujímavé. Šak si skúste predstaviť potulnú bandu punkerov v materskom centre v spacákoch na koberci s cestičkami, medzi policami s hračkami. Silne bizarná predstava, ale miestečko vcelku pohodové.


Rosa Parks, Apolita, Tendencie, 25.2.2017, Košice – klub Collosseum

Po ranných kúrach, príjme stravy a výmene dojmov sme sa pred poludním rozhodli vydať znovu na cesty, čo sme po rozlúčke s domácim aj zrealizovali. Cesta takmer bez incidentov (ak nerátam, že som v Prešove vletel do križovatky, bo som prehliadol červenú, no dobrzdil a vzorne nacúval pred semafor) a David (organizátor košickej akcie) nás nasmeroval najskôr na byt, kde sme mali stráviť druhú noc. Tam sme vyložili batohy a spacáky a vydali sa do mesta za jedlom. V miestnej vege-putyke bola tiež veselá historka, keď čašníčku stiahli z obehu, bo nafúkala. Aj ma to za ňu mrzelo, no nedalo sa nič robiť. Ale obed fajnový. Po ňom prechádzka centrom Košíc a po nej vykládka aparátu v klube. Parádne priestory zatiaľ zívajúce prázdnotou, tak máme ešte dosť času a priestoru na relax a debaty, ako aj na večeru pripravenú Davidom a je to opäť šmakota jak sa patrí. S našimi parťákmi sme sa dohodli, že dnes začneme my, aby nemuseli stále prehadzovať aparáty a serepetičky k bicím (keďže Vinyl búcha v oboch bandách).
TENDENCIE naživo
Keď nadišla hodina H, spustili sme produkciu, no oproti predošlému dňu sme boli akýsi strnulejší, tak som si to najskôr až tak neužíval. No ľudí to asi bavilo, bo ich reakcie mi po chvíli vrátili chuť a sral som na drobné chybičky a nechal energiu prúdiť. Junk sme dnes zahrali v pohode, no zmrvili iné veci, čo ale nikto nepozná, bo väčšina nášho playlistu ešte nie je na žiadnej nahrávke. Na moje prekvapenie, aj dnes ľudia predviedli tanečné kreácie (toto na našich vystúpeniach vážne nebýva zvykom) a vcelku sa aj bavili. Po cca 25-ich minutách sme ukončili produkciu a odpratali sa z pódia. Zvuk sme vraj mali v poriadku – čitateľný a zrozumiteľný, aj textom bolo rozumieť, čo je pozitívne, bo na pódiu to v niektorých kútoch až tak neznelo.
APOLITA
Po nás dostali zadosťučinenie za predošlý večer APOLITA, keď opäť od prvej sekundy vytreskol prúd nespútanej energie a valili do publika ten svoj rýchly hardcore-punk, až mi padla sánka. Zvuk úplne nehorázne skvelý, až mi husacina miestami naskakovala ako vražedne to znelo. Bicie šlapali jak hodiny a do toho skvelá gitara s namakanou basou a dva spevy, kde Piga dopĺňal Jarek. Hoci sa mi v Spišskej ich set dosť pozdával, v Košiciach mi úplne vytreli zrak a vyrazili dych. Na takéto zážitky sa nezabúda. Ja dúfam, že ich budem môcť ešte niekedy naživo zhliadnuť, bo toto je presne to, čo mám rád. Energia a posolstvo.
ROSA PARKS
Záver večera aj dnes patril ROSA PARKS a lidičky to opäť nenechali na náhodu a ponúkli zo seba to najlepšie. Songy zneli absolútne skvelo. Jarek s Ježkom sú parádne zohratí (vážne bych nepobadal, že nehrá Dan, keby to nevidím), aj Vinyl je uvolnenejší ako deň predtým, keď mu bicie pevne stoja na svojom mieste a môže do nich energicky mlátiť (aj za cenu dokrvavenej ruky). Blanka je osobitá frontmanka s charizmou, ktorú človek musí rešpektovať. Má na veci svoj názor a dokáže si ho povedať, pričom ho nikomu nevnucuje. Túto kapelu môžem každému len doporučiť. Ich polhodinka dokáže naplniť po všetkých stránkach. Opäť raz hlboká poklona za to.
účastníci zájazdu alebo Walking in  the shadows

Po doznení posledného tónu sa na prízemnej časti klubu spustila reggae party (živá produkcia prebehla na poschodí) a my sme sa mohli oddávať zapálaným debatám, či už s ľuďmi z oboch kapiel, abo organizátormi, sem-tam sa čosi predalo. K udalostiam, ktoré sa odohrali po odjazde na byt sa asi radšej ani nebudem vyjadrovať, hoci bolo by o čom písať (no to by bolo asi na samostatný literárny útvar), ale na základe nich sme zmenili plány a o 3ej v noci sme sa odobrali k domovu. Cesty boli divoké, omrznuté a relatívne prázdne. Po niekoľkých striedačkách za volantom s Maťom (ešte raz, vďaka!) a niekoľkých hodinách putovania sme sa konečne postupne porozlučovali a porozchádzali do svojich pelechov.
Na záver by som rád poďakoval ako obom zúčastneným bandám spoza hraníc, tak aj slovenským kolegom v SNV, organizátorom akcií ako i ľuďom, ktorí obe akcie navštívili (niektorí doslova obe). Bez vás by to nemalo zmysel.

-Majto C.-

Fotky: Andy (live SNV)
Maethew (ostatné)


nedeľa, 26. februára 2017

GUTTURAL GORE GRIND MAFIA Fest No.9 ,Ostrava 18.2.2017


Ani neviem, kde mám začať. Koncertnú sezónu s ABORTION otvárame tento rok s týmto festom, ktorý sa už teší pomerne dosť veľkej popularite. Cestu opisovať cez legendárny horský prechod Makov, asi nemusím, už som tam zažil v zime pár pekelný situácií, napr. ,keď sme ešte chodili na Škodovke 120 a myslím si, že jeden album Immortalu by som vedel po toľkých peripetiách napísať už! Malo by to niečo spoločné so zimou a beznádejou.
No na mieste sme pomerne skoro a ja som sa asi dva dni pred akciou dozvedel, že sa hrá vlastne v dvoch kluboch a pravdaže mi sme boli presunutý do toho druhého.Kluby sú od seba asi 10 minut chôdze, Zo začiatku nechápem tento krok usporiadateľov a celý večer som ho už len stále viac nechápal. predsa , keď je veľa kapiel, urobím to na dva dni, poprípade zmenším počet vystupujúcich ale takto mi to prišlo ako dosť kruté riešenie, hlavne pre kapely, ktoré hrali v druhom klube, kde sa ponevieralo asi 20 ľudí, kosa, rozjebaný aparát, ktorý viac chrčal ako hral. Pripomenulo mi to naše začiatky, čisté 90te roky. hahahaha. Prvý krát som sa poďakoval nášmu gitaristovi Liborovi, ktorý nás núti nosiť si zo sebou našu podiovku, lebo táto pódiovka neskôr slúžila ako podiovka pre všetky kapely.
Prvých som registroval GUTTER SLUT,ale moc som si ich nevšímal ,lebo sme vybaľovali a nestačili sa diviť, kde to vlastne hráme. Backstage bol tak malý ,že sme v ňom museli sedieť ako v autobuse, ale na druhú stranu to malo aj výhody, málo ľudí v backstage, viac pív pre kapely.
NaFrancúzov DEFECAL OF GEBRE som bol zvedaý a celkom ma to prekvapilo.
DEFECAL OF GEBRE
Hrali taký mix grindcore, gore, powerviolence. Striedali sa tri vokály a to všetky v spomínaných štýloch! Občas trocha prehustené, no celkom dobré. Spievali všetci traja a bola to aj zábava, energia, proste všetko, čo by malo dobré vystúpenie obsahovať. Celkom ma prekvapili a o to viac, že nemajú ešte žiadnu nahrávku. ale že vraj ju už chystajú, len nemajú na to prachy. Sympoši jedný...
Po nich sme to rozbalili mi s ABORTION a museli sme čakať, vraj v druhom klube hrá nejaká asi kurva veľká kapela. No čuduj sa svet, zrazu bol klub plný. Takže našu náladu to trocha zdvihlo a aj sa na tom rozjebanom aparáte aj celkom v pohode hralo. Hlavne keď máte v rukách tromf, akým je náš gitarista Libor, ktorý svôj život venuje zvuku a je to pravý baslinejunkie. Koncert sype v pohode, reakcie ohromné, dokonca po koncerte fotenia a podobne. Lenže moja počiatočná eufória vyprchala, akonáhľe som zbadal, že po našom sete sa klub vyprázdnila  ado konce už nikto ani neprišiel. Zostalo na mieste asi 30 ľudí a zostatok mohoľ ľutovať,lebo mne to prišlo ako keby ste v tomto klube mali zaujímavé,ale neznáme kapely, kdežto na baráku vystupovali otrepané/osvedčené mená.
DEOAG
Prichádza stará klasika DESTRUCTIVE EXPLOSION OF ANAL GRANDLAND. Chlapci sa mi páčia stále viac a nebolo tomu ani teraz. Novinka je, že na poste basáka sa objavil starý brontosaurus Vlakin,ktorý s apo materskej zase vrátil na pódiá aj s Ingrowing aj s DEOAG. Kecáme a spomínáme a sám Vlakin vyjadruje sklamanie z toho riešenia organizátorov. Chápem ho, muzáika super, nasadenie super a pred podiom asi 20 ľudí. Nuž darmo, začalo platiť heslo.NEHRÁŠ GORE DISKO-SI K VLASTNEJ SMRTI BLÍZKO. Ja som si ich koncert užíval. paráda.
BASEMENT TORTURE KILLING
Po nich nastupujúci Angličania BASEMENT TORTURE KILLING ma zaujali ešte viac. Absolútne teatrálne vystupovanie, show jak sviňa, kde celý čas ich vokalistka pitvala malého plyšového macíka. Hudba jak víno a bubeník hral z nôt. Ale kurevsky že dobre. Úplne som bol prekvapený z ich setu a ich hudby. Fakt vysoko profesionálny prístup v sračkovom klube na sračkovom aparáte. Ale 100% za to, že to nevzdali a rozbalili svoju show naplno.
BASEMENT TORTURE KILLING
Po ich skvelom sete ideme sa pozrieť na Barák, kde je prítomných asi 300 ľudí. Vstupujem a počujem techno. Kurva, sme v inom klube? Nie to hrá Ahumado. Kurva, toto nemyslí niekto vážne? Techno tupanice, na podiu ožraté baby tancujú ako na diskotéke. Kurva buď ja som starý a okolo mňa sa každý zbláznil,alebo nie som dosť opitý na to, aby som toto počúval. toto nie. Konečne sa vo mne moje druhé ja usadilo spokojne a povedalo si, bol si celý večer v lepšom klube, kde hrala lepšia muzika a som rád, že som toto nemusel vidieť. Nás gitarista sa otáča na päta a vynadá zvukárovi, či si to zmílil s dikotékou, tak je sračkový zvuk vzadu. Normálne som rád, že som bol celý večer, tam kde som bol. V undergrounde, ako vždy a navždy!!! Ideme späť do klubu Gora, kde sa snažia svôj set spustiť slam brutal death metalisti  CRYSTALEPSY. Trocha sa na začiatku trápia, no zvuk je otrasný, chrčí tu všetko. Sadáme do auta a pádlujeme kade ľahšie!!
-Lepra-

pondelok, 20. februára 2017

DEGRADACE „B-Side Blues“ 12“ 2016 (Papagájův Hlasatel Records)

Hm. Na rovinu poviem, že tejto kapele som sa zámerne roky vyhýbal kvôli jej žánrovému zaradeniu (punk & roll veru moc nemusím dodnes, aj keď už som urobil pár ústupkov) a kvôli podobe názvov to odniesli aj žánrovo diametrálne odlišní Dezinfekce, ktorých som ale „vzal na milosť“ už pred pár rokmi. U ostravskej úderky mi to trvalo o dosť dlhšie. Až som si raz pozrel klip k songu „Rychlá jízda“ z pripravovaného albumu a bol som milo prekvapený ako parádne to znelo. To už bol potom len krok k jeho kúpe a ten som spravil. Dodnes som za to rád.
Album otvára práve spomínaná klipovka a je to vec na úvod ako stvorená. Nadupané tempo, chytľavý refrén po skvelých slohách a super krátke sóličko. Druhá „Nevěra“ má fajn húpavý začiatok, ktorý sa nečakane v jednej pasáži zlomí do rýchlejšej veci. Opäť parádne gitary, super chytľavé nápady ako v slohách, tak v refrénoch. Pre mňa hitovica náramná. „Píšu dál“ je strednotempová, melancholickejšia vecička, kde sa ozvú aj klávesy, také 70kové hammond zvuky. Textovo o ničom, no hudobne ma baví. „Bullshit“ je ďalšia textová ničota (aspoň pre mňa, niekto iný si v tom možno bude rochniť), no hudobne je to rýchlejšia divočina, opäť s parádnymi gitarami a skvelou rockandrollovo rozbesnenou basovou linkou. „Chtěl bych“ je opäť melancholickejšia vecička s voľnejšími slohami a rezkejšími refrénmi. Tiež vcelku chutné sústo, no oveľa viac mi lezie pod kožu nasledujúca „Outsider“ s dobrými ostrými gitarami a saxofónovým sólom. K tomu vcelku chytľavé spevy a parádne pasáže. Príjemný záver B-strany. Aj druhá B-strana začína rezkou punkovačkou „Proč ne?“, ktorá je podobná sestre z úvodu albumu – rýchle bicie, surové gitary a skvelé, melodické vyhrávky s parádnymi spevmi. „Mám tě, kámo“ je šlapavá strednotempovka s príjemným spevom, čo mi trochu pripomína kapely Radúza (ex-Svobodný slovo), resp. ich tvorbu, konkrétne Eternal Fire, či neskorší 3 brats. Moc sa mi pozdáva vyhrávka gitary pripomínajúca balalajku v závere skladby, ale aj ako celok je tento song parádny. „TV Jaj“ je vec v podobnom tempe, len spevy a gitary sú mierne surovšie a nekompromisnejšie. Ono, celý album je ozdobený skvelou hrou oboch gitarákov, ktorých vhodne ženie namakaná rytmika. Dunením kotlov začne „Alright“, čo je inak dvojča „Bullshit“ z opačnej strany, akurát text je vcelku fajn a hudobne má viac šťavy a energie. Čiže také to na prvý pohľad rovnaké dvojča, no krajšie a lepšie. Celkovo najfádnejšie pre mňa vyznieva „Slobodná“ – obyčajný tuctový rokenról (dokonca aj s klavírikom), čo mi neleze cez pysky, no v rámci tejto nahrávky pôsobí ako žánrové spestrenie výraziva bandy, ktoré v rámci celku neurazí, navyše aj text je fajnový, tak ma táto vec dosť často skutočne aj baví. Záverečná „Příliš mnoho“ začne temnejšou basovou linkou v strednom tempe, ktoré jej vydrží až do konca. Do toho parádne gitary a spevy, no radosť počúvať. Ideálne ukončnie kolekcie. Normálne ma tento album vždy tak baví, že sa mi zdá až krátky. Niekedy sa prichytím pri myšlienkach, či nekoštnúť aj staršie tituly tejto bandy, no zatiaľ odolávam. Čo viem isto, že tento ešte budem nejaký ten čas rád obrusovať ihlou gramca...

-Majto C.-