V onen
jesenný večer fínskej (ne)kultúry v sereďskej Afrikole sa
podpísal aj pod vystúpenie tejto bandy alkohol mierou značnou, no
kým zdemolovaný gitarista nadobro zdemoloval gitaru, výkon
ostatných (najmä speváčka Jenna pôsobila dojmom nasrdenej osy)
ma presvedčil natoľko, aby som si zadovážil túto nahrávku.
Úvodné husľové intro len mierne naznačí, čo príde. S nástupom
songu „Mun misery“ sa roztočí kolotoč rytmov a riffov
namiešaný z ingrediencií hardcore-punku a crustu
v rôznych pomeroch a variáciách. Pomalšie, mohutnejšie
pasáže (úvod „Koulu“, ) sa striedajú s rýchlymi
sypačkami („Tyranni“, „Kosto“, spomínaná „Mun
misery“...), v ktorých kde tu cítiť aj mierne vplyvy
metalu, najmä v gitare, ale nechýba ani tradičný metalický
crust („Jatkuvan pelon alla“, „Perinne“). Dobre znie aj keď
sa v titulnej „Kuilu“ ozvú husle – ako sa do zvuku
ostrých (skoro až Bathory-ovsky blackových) riffov v strednom
tempe zatne melodické, tklivé kvílenie tohto nástroja. To je
priam až mrazivý zážitok. Husle spestria aj strednú časť
crustovky „Pimeydestä“, ktorú v rýchlych častiach
dofarbuje aj melodická vyhrávka gitary. Celkovo je tento album
vcelku svižný a dobre ide do ucha. Myslím, že žiadnym
z týchto jedenástich songov si hanbu neurobia, aj keď sa
nepokúšajú ísť na neprebádané územia. Zvuk je primeraný
k žánru: basa s bicími tvoria mohutné spodky pod
prenikavo ostrou gitarou a naliehavým štekotom. Myslím, že
kapela vykročila dobre a uvidíme, čo ponúknu ich prípadné
budúce nahrávky.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára