Priznám
sa, že meno tejto mladej partičky som neregistroval až dokedy
im Papagáj nevydal túto sedmičku. Vzhľadom k tomu, že
nevydáva bežné tuctovky, nemal som problém si ju zaobstarať bez
vypočutia.
Príjemné
prekvapenie nastalo hneď s parádnym, ležérnym úvodom
titulnej „Mayday“ sa vraciam časom do prvej polovice 90s, keď
som podobné pocity zažíval pri albume „Unavení a zničení“
do sluchátok. Škoda, že túto náladu špinavej ulice chlapci
neudržali dlhšie. Hneď nasledujúca „Nie je čomu sa smiať“
je skôr taký trpkosladký popevok, no na druhú stranu sa mi tu
pozdáva kvílivá vyhrávka gitary.
„Na temnej strane“ je tiež pomalší, valivejší song s trošku
špinavšou atmosférou a pekným sólom. „Sila vydržať“
je song, ktorý kľudne mohli vymyslieť aj Dr.Pako (a to nemá byť
urážka). Strednotempový song s chytľavým spevom
a jednoduchšími, šľapavými gitarami. Ako predstavenie
kapely je to viac ako slušné, aj keď v mojom cítení by som
to radšej viac počul v rovine songov otvárajúcich obe
strany, čiže pomalšie, resp. pochmúrnejšie veci plné atmosféry.
No na druhú stranu je dosť možne, že materiál len z takých
vecí by ma nebavil. Skrátka, v tých svižnejších
a melodickejších veciach ešte vnímam isté rezervy, ale už
teraz to ide dobre do ucha.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára