UJD sa
rozhodli znovu-vydať dávny album „Pohádky ze Zapotřebí“
a z viacerých možností vybrali jeho nahratie v súčasnej
zostave, čomu prispôsobili aranže aj poradie songov.
Hoci som chvíľu váhal, či si toto vydanie zaobstarať, či to
vôbec má nejaký význam, či to len neznehodnotí pôvodné
vydanie, no s odstupom času som si istý, že vôbec nie, práve
naopak. „Znovuudělání“ je po všetkých stránkach parádne.
Hneď od úvodnej veci „Tadyna“ je jasné, že zážitok to bude
ako vždy. Ak máte napočúvané pôvodné vydanie, isto vás
prekvapí ako mňa, keď sa namiesto saxofónu Dolanského ozve
trúbka, no trvá to len niekoľko okamihov. Skladba v novom
šate znie údernejšie, no keď nastúpi dvojka „Ránoc“, to
eštelen padá sánka. Gitara znie pekne tvrdo a trúbka ešte
šialenejšie ako saxík. Nová verzia je dokonalá. Takto by som
postupne mohol vyzdvihnúť skladbu po skladbe, kde nové verzie
obohatili dokonalosť starých. Je jedno, či vylepšeným zvukom,
abo aj pridanými pasážami (part ústnej harmoniky v úvode
„Bílá hůl“, mierne iný spev vo „Vodníkovi“, hosťujúci
fagot dopĺňajúci trúbku – „Hlína“, „Todobot“, či
hosťujúce saxíky v „Kouzelníkovi“ – dokopy s drsnými
gitarami to znie jak vec od Bez Ladu a skladu z albumu
„Horúce hlavy“), skrátka, tento materiál znie fakt skvelo. Len
voči jednej novej verzii mám výhrady. Teda ani tak nie voči
skladbe samotnej, ako skôr o sample, ktoré mi kazia celkový
dojem a pôsobia dosť rušivo. Je to pomalá, zádumčivá
vecička „Až pak“. To je však jediná moja výhrada voči
novším aranžmánom. Veď napr. takú „Tání“ v jej
mohutnejšom prevedení je radosť počúvať, pritom sa zachoval jej
charakter a zmenil sa len jej zvuk. Podobné je to aj v songoch
„Znovu“ a „Málokdo“, či záverečnej nadupanej „Kůželíná“.
Nový, vyváženejší a prieraznejší zvuk dal songom novú
energiu, ktorá predtým v niektorých z nich len
vyvierala, teraz prúdi v gejzíroch. Najmä bicím zvuk
pomohol, pretože vždy hrali v tvorbe UJD spolu s basou
nezanedbateľnú úlohu, no aj gitara, ale vlastne komplet celá
nahrávka znie výraznejšie. Staré dobré veci dostali novú krv.
Za seba môžem prehlásiť, že milujem obe verzie, no pravdou je,
že v súčasnosti častejšie počúvam práve „Znovuudělání“
oveľa častejšie ako „Pohádky“ a ak aj počúvam staršiu
verziu na cd, často si naprogramujem songy práve do nového
poradia.
Milovníci
avantgardnejšieho prístupu k muzike, so štipkou punkovej
neučesanosti a hromadou muzikality, už isto toto cd doma majú.
Ostatní odvážlivci na rozšírenie obzorov majú dvere otvorené.
-Majto C.-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára