DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

štvrtok 8. mája 2014

WHITE LUNG „Sorry“ LP 2012 (Deranged Records)

Asi tak pred rokom a pol som absolvoval jeden prečudesne pokombinovaný, no napriek tomu parádne fungujúci, koncert v trenčianskom Lúči, kde vo mne asi najviac zarezonovala tvorba tejto kanadskej skorodievčenskej formácie. Tam som, pod dojmom ich strhujúceho setu, od nich skúpil všetky nahrávky, ktoré aktuálne mali v ponuke. A hoci nahrávkam chýba ten vizuálny efekt z ich setu, živelnosť a dravosť zostala. „Sorry“ je druhým albumom punk-partičky z Vancouveru a musím povedať, že sa mi pozdáva asi najviac. Oproti predošlým veciam je oveľa vyzretejší a hoci ani tie nie sú na zahodenie a ponúkajú množstvo zaujímavých momentov, tento album je na jedno zhltnutie. Je jedno, či práve hrá „Bag“ s naliehavým vokálom Mish Way v slohách a parádnymi hlbšími vokálmi v refrénoch, alebo album otvárajúca dravá „Take the mirror“, či znepokojivým riffom začínajúcu „I rot“, alebo moja najobľúbenejšia „The bad way“, či skoro až obskúrnym gitarovým riffom jak z pradávneho „Seven churches“ thrasherov Possessed obdarená „Thick lip“. Je tu množstvo skvelých pasáží a čo ma veľmi prekvapilo, ako parádne znie kombinácia jednoduchých, minimalistických bicích a jednoduchej basovej linky s osobitým, košatým, psychedelickým štýlom hry gitaráka Kennetha. Dobre je to počuteľné napr. v jednom z najlepších songov „Glue“ kde na jednoduchej, účelnej rytmike vyrážajú ozdoby jeho gitary a skvelo sa dopĺňajú s Mishiným prejavom.
Kanadská scéna opäť raz dokazuje, že kapely odtiaľ sa stále budú vyznačovať osobitým prístupom a odlišným vyznením ako kapely zbytku sveta. Tak po NoMeansNo, Voivod či D.O.A. mám ďalšiu kapelku, ktorú budem sledovať aj naďalej, bo ich tvorba má napriek trojštvrtinovému ženskému obsadeniu velikánske gule...
-Majto C.-

Žiadne komentáre: