14.3.2014 - Liptovský Mikuláš,
Adventure music club – Ničiteľ, Sedem Supraphon Minút Family
Strachu
15.3.2014 - Spišská nová Ves, Dom
Služieb - Ničiteľ, Sedem Supraphon Minút Family Strachu
15.3.2014 - Spišská nová Ves,
Interactive club – Bigľajs, Ničiteľ, Sedem Supraphon Minút
Family Strachu
Ďalšiu spoločnú
hlukovú seansu s Marekom a Jankou sme naplánovali v ich
rodisku pod spišským hradom. Hlavným dôvodom celej parády bol
krst desaťpalca „Hluk Off!!“, ktorý sa nám podarilo vypľuť
do podzemia začiatkom roka. A keď už máme volný víkend
a spišská neni za rohom tak dáme cestou zastávku
v Liptovskom Mikuláši čo nesmierne teší hlavne mňa,
pretože sa nám tu nikdy nepodarilo zahrať s Idiots Parade aj
napriek márnej snahe organizátorov. V piatok po práci
klasický aparátový tetris a Rišove Volvo plníme bedňami
a ďalšími pakšametami až po strechu. Začiatok akcie je
plánovaný až okolo deviatej tak máme celkom čas a nemusíme
nikam hnať. Trochu sa motáme po nočnom Mikuláši, niežeby to
bolo niečo extra zaujímavé, iba hladáme nejakú žráreň čo sa
nám po chvíli aj darí. V Adventure Music klube nás už čaká
organizátor Wlakin (môj už čoskoro najsamväčší na svete
kamarát), inak najvášnivejší zberateľ a veľký fanda
španielskych grinders Haemorrhage (to sú zbierky čo sa často
nevidia, má všetko okrem nejakej jednej prijebanej verzie nejakého
singlu či čo, no maniak!). Výťahom vyvážame všetky
haraburdy na poschodie a po chvíli sa už objavuje aj posádka
zo spišskej. Prebieha zvítavací rituál, stískanie a podávanie
rúk, zoznamujeme sa s triom Ničiteľ, s ktorými sa
uvidíme aj zajtra u nich a môže sa všetko pripraviť na
úvodný výstrel. Ten patrí spomínanej trojici a veru sme
zostali pekne prekvapení. Všetci traja v čiernych maskách v
zostave basa, bicie a sólo spev. O tejto bande som doteraz
ani len netušil a priznám sa že som čakal nejaký ďalší
začiatočnícky punk alebo klasický neohrabaný tuctový crust no
nič z toho sa nedialo. Psychadelické pomalé basové
linky, prehnané cez niekoľko škatuliek, stredotempové bicie
a poriadny škrek. Veľmi ťažko sa mi to opisuje a ani
netuším k čomu by som to prirovnal. V niektorých
pasážach ma to ťahalo k pomalším partiám Bastard Noise,
ale naozaj len tak vzdialene. Neni to žiadny sludge, ani stoner či
hard core, nič typické a hlavne nič okukané a tisíc
krát počuté. Každopádne zaujímavá kapielka, ktorá si zaslúži
pozornosť. ( Podľa mňa najzaujímavejšia aktuálna kapela na
Slovensku, teda neviem, koľko takýchto perál ešte móže byť
kadetade skrytých, ale Ničiteľ sú pecka! Bez toho aby vykrádali
vykrádajú kapely ako úplne ranný Kraftwerk, Aluk Todolo
a kurvafix vokálne možno až Burzum, no pecka neokukaná
a perfektná, som tam stál huba otvorená, okultný rock
s blackmetalovým škrekom, no popiči!!) Po nich to
rozbiehame my. Set máme obohatený video projekciou kultovým
snímkom Tetsou: The Iron Man a vraj to k našej produkcii
aj celkom sedelo.
 |
| S.S.M.F.S |
Odohrávame typický hukot, nič naplánované,
každý jebe do svojho inštrumentu čo to dá. Marek dokonca takou
intenzitou, že roztavil piezo mikrofón na svojom vysávači. Po
niekoľkých minútach totálne vyčerpaný odhadzujem paličky a za
basovým aparátom lapám po dychu. Lejeme do seba pivo a hulíme
(ja nie, podľa mňa sú prírodné drogy svinstvo), balíme,
kecáme. Marchinovci odchádzajú domov a nechápem ako sa im
podarilo všetkým aj s vecami natlačiť do ich zeleného
miniautíčka. My drichmeme u Wlakina, obzeráme jeho skutočne
obrovskú zbierku, pijeme nejaké silné víno a postupne
odpadávame. Ráno mi je zle ako svini (prikladám
fotodokumentáciu, ale inak - klasika, treba si dať pivo / dve,
triezvieť sa má chlapci pomaly), nič mi nechutí iba stonem,
fučím a šomrem. Toto ráno je však úplne iné pre Rada,
ktorý medzi Wlakinovimi platňami našiel niečo čo by kludne mohol
nazvať klenotom, druhé LP Svatý Vincent „tančete na hrobech“.
Zostáva ako zhypnotizovaný a s jedinou myšlienkou
v hlave, „bez tejto platne jednoducho neodídem“. Wlakin
však vyzerá že pre neho tá platňa nemá absolútne žiadny
význam čím Radovi uľahčuje situáciu. Netrvá dlho a platňa
mení svojho majiteľa. (jes píííčo!!!! konečne, roky
hľadania (za slušný peniaz) na discogs, ebay hore-dolu bazár,
aukro a báác, koniec mordy v tomto nádhernom meste
u tohto nádherného človeka, č.359 konečne našlo svoj
trvalý domov. Seriózny záujemcovia nech sa ma na cenu ani nepýtajú
lebo ich jebne ... od zlosti.) Z Mikuláša do spišskej je
to taká hodinka cesty no vyrážame ešte pred obedom. Máme sa
stretnúť z ďalšou žiarsko / loučickou posádkou ktorý si
spravili volebno, kultúrny výlet. Počasie prekazilo plán návštevy
spišského hradu a tak sa motáme po Levoči. Dnes
 |
| Jano Skorogrcaj |
podvečer
nás čaká okrem krstu ešte jedna akcia v spišskej ktorá je
celkom netradičná. Akcia je nazvaná „weKLADY“ a je to
kultúrna akcia pod záštitou mesta Spišská nová Ves, ktorú
pripravili chalani z kapely Ničiteľ a ktorí tu s nami
odohrajú pár svojich romantických skladieb. Netradičné na tom je
hlavne to, že sa má hrať vo výklade bývalej drogérie v Dome
služieb, ktorý je priamo asi na najrušnejšej ulici mesta.
Zaujímavosťou je tiež že páni z mestského zastupiteľstva
nemajú ani šajnu o muzike, aká tu bude dnes prezentovaná
(ale vyzerali akože super, chaloši, tešíme sa na váš bigbít,
donesiem dáku fľaštičku .. hehe .. každopádne ale ďakujeme,
boli veľmi milí) a o to viac sa na to tešíme. Bude
to šok? Vypnú nás alebo zavolajú rovno políciu? Haha. Priestor
vyzerá perfektne, na ulici sa zbiehajú prvý zvedavci a dokonca
sa robia aj mini rozhovory niektorých účinkujúcich. Všetko je
pripravené, nazvučené a osvetlené. Celá akcia má trvať
zhruba 15 minút tak dávame obidve kapely skrátené sety hneď po
sebe. V prázdnej miestnosti sa to riadne ozýva, veľké
sklenené tabule pred aparátom robia svoje, všetko rezonuje a vo
vedľajšom diskonte asi nadskakujú všetky veci v regáloch.
Ľudia nás sledujú z ulice a celkovo to vyzerá veľmi
zaujímavo. Milujem takéto netradičné veci a toto by som si
rád pozrel aj z von. Pre tých čo sa s niečím podobným
nikdy nestretli to muselo vyzerať šialene. Počas nášho setu sa
vonku spustila poriadna víchrica čo ešte viac pridalo na
atmosfére. Rýchle nakladanie celého aparátu a presun do
klubu Interactive klubu, ktorý je vzdialený len o niekoľko
ulíc. Tu zase všetko povykladať, pozapájať a pripraviť.
Inetractive klub je pivnica s klenbovým stropom a trochu mi to
tu pripomína starú Archu / Pipíšku vo zvolene. Úvodnú kapelu
Bigľajz moc nesledujem. Teda vlastne ju nesledujem vôbec. Keciam
a popíjam pivo a stačí mi to čo počujem. Bola chvíľka
kedy som sa chcel ísť pozrieť dopredu ale koververzia ma vrátila
späť ku stolu a tak o nich nemôžem napísať prakticky
nič. Ničiteľa si však už nechcem nechať ujsť a aj keď mi
úvod ich setu málinko uniká, zvyšok čo vidím a počujem ma
presviedča o tom, že táto kapela si skutočne zaslúži
pozornosť a podporu. (mne neuniklo nič, ešte lepší než
včera v tom nádhernom, ľúbeznom, sladkom Mikuláši, z tej
kapely bude hviezda, dúfam, že sa na to nevyserú!!!) Zvuk je
oproti včerajšiemu koncertu v Mikuláši hutnejší a
silnejší to presne takáto muzika potrebuje. Klub je celkom
zaplnený, nálada stúpa a cítiť, že domáce publikum si
vychutnáva atmosféru. Marek s Jankou sú taktiež po dlhej
dobe na domácej pôde a tak im nechávame trochu dlhší úvod,
aby si kamaráti mohli poriadne vychutnať. Postupne sa k nim
pridávame a spolu vytvárame guču hluku. Obidva basové
aparáty ma rovno za riťou a niekedy ma doslova nadhadzovalo na
stoličke. Asi v polke setu prichádza medzi nás Štefan Hološ
(autor slávneho výroku „severní vítr je krutý“ na Rišovu
ožratú hlavu, haha! - poklona majstre) aj s naším
desaťpalcom nad hlavou. Pekne ho rozbalí a ukáže každému
pred ním. Položí ho na volný stojan namiesto činelu a to
sú posledné chvíle tohto asfaltu. Úlomky lietajú po miestnosti
a každý sa snaží uchytiť si svoj na pamiatku. Na záver
pridáva Rado bubenícke sólo za ktoré je odmenený búrlivým
potleskom. Večer sa už potom nesie v klasickom duchu, kde sa
každý pokúša omámiť svoje zmysli všetkými možnými
dostupnými opiátmi. Presun k Marekovi a Janke sa mi nejak
záhadne vytratil z hlavy a pamätám si len na fantastickú
Jankinu šošovicovú polievku. Toto je posledný klinec a odpadávam
na gauči. Ráno sa vraciame do klubu pre aparát, lúčime sa
s naším bratom a sestrou a naberáme kurz stredné
Slovensko. Toto bol ďalší víkend, ktorý prefrčal ani netuším
ako a ja sa preberám opäť v pondelok v práci.
JanIP
podpichoval Cibula
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára