DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám!

nedeľa 29. decembra 2013

REFLECTIONS OF INTERNAL RAIN / DEER IN THE HEADLIGHTS „split“ LP 2011 (Good Samaritan Records)

Toto splitko som vybral z poličky asi po polroku a veruže som ho zas párkrát vyzvŕtal, ako keď som ho po minuloročnom Ffude-e doniesol domov. Balkánske kapely skrátka stále tešia moje sluchovody kvalitnou produkciou.
Z A-strany o priazeň bojujú srbi REFLECTIONS OF INTERNAL RAIN, ktorí už tiež mali možnosť predviesť svoj set v Seredi. Ich mierne nametalovatelý crust-hardcore s ujačaným vokálom fungoval skvelo na pódiu a parádne funguje aj z drážok albumu. Miestami mi to vzdialene pripomína švédskych At the Gates (asi spôsobené tou kombináciou hysterického vokálu a melodických zdvojených gitár a rýchlych bicích), najviac asi v štvrtom songu „Flashes of ease“, ale celkovo sa ich muzika dobre vstrebáva – je to rýchle, plné melódií, pritom stále dostatočne tvrdé a má to v sebe dostatok zaujímavých momentov – dobrým príkladom je napr. posledný song „Answers“ plný rôznorodých pasáží (a že sa ich tam, vzhľadom na 5-minútovú dĺžku, vošlo). Škoda, že okrem tejto starej nahrávky nemám žiadnu ďalšiu z produkcie týchto srbských mladíkov...
To z B-strany znejúci DEER IN THE HEADLIGHTS z Bosny a Herzegoviny sa tiež veruže nedali zahanbiť. Aj ich produkcia je mierne líznutá crustom a ich hardcore so ženským hrdlom znie veruže dosť dobre. 8 songov, ktoré sa tiež vyznačujú značnou melodikou gitár a hoci sú ich skladby priamočiarejšie ako u srbov, aj DITH dosť pracujú s tempom a neznejú jednotvárne. A Milica má skrátka v hrdle pekne chorého krkavca. Nie je to síce až taká ukrutnosť ako napr. Gattaca, ale tiež sa to dobre počúva a možno sa časom k úrovni tvorby čechov aj priblížia. Zatiaľ to síce ešte neznie dokonalo, no napr. taká „Black eye“ znie nadmieru zaujímavo a vyzreto, rovnako ako posledná „Story ´till the end“ – bosniakom to skrátka v pomalších tempách viac svedčí a tu sa to naplno prejavilo, čo mi vždy hneď po „čiernom oku“ nasledujúca „Basement of memories“, hraná prevažne v rýchlych tempách, len potvrdzuje. Napriek všetkým výhradám sa to stále do uší derie dobre a ani ten rok a pol, odkedy to mám doma, tomu neubral na príťažlivosti a stále si to v pohode celé s chuťou vypočujem...
-Majto C.-

Žiadne komentáre: