 |
| Pohoda |
Je nedeľa poobede. Mám
za sebou niekoľko hodín spánku, v hlave mi stále hučí a
cítim sa čerstvý ako saláma v tescu. Tento večer sa
naplnili všetky predpoklady na poriadny výpek a test vlastnej
psychiky, no ale pekne poporiadku....Motorest Dubník neni len tak
obyčajný motorest, ale čas od času sa jeho základy poriadne
zatrasú a jeho priestory sú na jeden víkend obsadené
kreatúrami, ktoré sú na míle vzdialený od bežných zákazníkov
aký sa tu bežne zastavia po ceste na obed, alebo kávu. Tento krát
bola dôvodom tohto kultúrne podujatia oslava jubilea našeho
kamaráta a známeho žiarskeho metalového pekelníka
a vypekača Pištu. Všetko sa odohralo pod názvom U!! fest,
stretnutie primátov a môžete mi veriť, že to tak skutočne
aj vyzeralo. Na miesto
 |
| Sedem Minut Strachu |
činu prichádzame s mojou milou a Radom
vo vopred dohodnutý čas. Tu už nachádzame tretieho člena našeho
obskúrneho hlučného telesa Riša aj s ostatnými kumpánmi.
Nasledujú gratulácie oslávencovi, rozkladanie bicích, aparátu
a príchody ďalších známych postavičiek. Naplánovaný čas
začiatku sa samozrejme nedodržuje a so Sedem Minút Strachu
to naplno rozbaľujeme až okolo pol deviatej. Na dnes sme Pištovi
pripravili špeciálny set v duchu U!!, primitívny rachot
neandrtálskeho charakteru. Uvolnenie, extáza, orgasmus. Balíme
a prenechávame priestor bigbítovej žiarskej legende ZPP
band, čo boli páni okolo päťdesiatky a ich hudba nielen mne
 |
| MINDFUCK |
pripomínala Pražský Výber. Možno si mnohý mysleli, že sa sem
štýlovo moc nehodili, no v časoch, keď boli páni v našom
veku to bola tiež podobná forma rebélie, underground a túžba byť
iný ako ostatný. Ich hudba znela fajn a bolo z nich
cítiť, že to čo robia ich baví. Ochutnávame guláš, bravčový
a aj sójový, obidva chutili výborne a plníme tak brušiská
do prasknutia. Medzitým to rozbaľuje všetkým grinderom dobré
známe trio Mindfuck. Rýchlosť na plné obrátky, prasopal
jak sviňa. Grind šleha na jednu gitaru, pomedzi songy nonstop píska
väzba a hukot ani na chvílu nepoľavuje. Hlučný útok na
sluchovody, totálna deštrukcia, prsty sú hore. Radiation
 |
| RADIATION |
z blavy priviali vietor 80-tych rokov v podobe
oldschool trash metalu. Tu neni o čom pochybovať. Chalani sa v
tomto štýle našli a všetko počnúc image a končiac
totálnym hudobným peklom im verím. Toto neni pózerstvo, ale
úprimnosť a nadšenie. Som nesmierne rád, že sa stále nájdu
mladý ľudia, ktorí nepodľahnú trendom a drvia poctivý
metal a nie moderný zasraný metalcore. Výborný set so
všetkým čo k tomu patrí. Ľudia vo vnútri a hlavne pán
oslávenec sa už výborne bavia a nálada rapídne stúpa. Po
nich sa na „pódium“ tlačí dvojmetrový obor Lepra, muž ktorý
pre slovenskú grind scénu robí neskutočne veľa a s ním
ďalšie trio večera
 |
| ABORTION |
Abortion. Túto bandu som videl asi
milión krát, no oni jednoducho nemôžu sklamať. Od prvého úderu
do strún a činelov sa ide na plné obrátky, lepra reve ako
psychopat pri elektrošokoch a s prehľadom dávajú jeden
song za druhým. Mirči drží paličky pevne v rukách a vidno,
že hranie s potratmi si poriadne užíva. Všetci čo sú dnu
hulákajú spolu s kapelou chytľavé refrény „bomby na
nitru“, alebo „heavy mental“ a samozrejme nesmie chýbať
známi sekundový cover od napalmovej smrti. Pomedzi skladby sa
dobíjajú dúškami Jacka Danielsa a všetko má pod kontrolou
ich manažér hehe. Prichádza čas na zahraničného hosťa,
Morkhimel. Pražáci
 |
| MORKHIMMEL |
rozpútali apokalyptické peklo a všetci
čo sú ešte živý hrozia a metajú sa pred kapelou.
Kombinácia temného severského metalu s príchuťou punku má
neuveriteľnú silu a pre väčšinu boli práve oni dnešným
vrcholom večera. Všetci sú vo vytržení a Slávek dokonca končí
nad hlavami ostatných sediac na stoličke. Spokojnosť na tvárach
podguráženého osadenstva a premena na primáty je už v
pokročilom štádiu. Ako predposledný band sú na poslednú chvíľu
vybavený Basal Banar zo Zvolena, ktorý sa tu zastavili po
ceste z koncertu v Šali ako náhrada za Wynston Smith,
ktorý boli náhrada za Mäso....no kurva, neni toto už nejaké
komplikované???
 |
| BASAL BANAR |
Nevadí....Jednoznačne si zaslúžia rešpekt.
Odohrať dva koncerty za večer, z toho ten druhý okolo tretej
ráno dá určite zabrať na psychiku. Popasovali sa s tým bravúrne
a odohrali výborný energický set. Kubo s Majčou
vrieskajú ostatným rovno ksichtu a v kotli končí aj sám
majster hluku Bibo. Na záver čerešnička na torte a hlučný
pozdrav od najhlučnejšej rodiny na u nás, Supraphon
Family. Marek s Jankou sú nahodený v bizarných
maskách vytvárajú totálnu zmes hluku, kvílenia a industriálneho
rachotu za pomoci pílky, vysávača, lieviku na chobote Marekovej
masky a podobných úletov. Toto sa veľmi ťažko opisuje, to
jednoducho treba
 |
| SUPRAHON FAMILLY |
vidieť naživo. Na konci sa k nim pripojil aj
sám Pišta a ukončili tak tento večer. Vonku je už vidno,
a tí čo ešte žijú, vyzerajú ako zo seriálu Walking Dead.
Kecáme ešte o kravinách, rehoceme sa ako dementi na všetkom
a proste všetko čo sa tu v tomto čase deje nemá nič
spoločné zo zdravým rozumom. Do stanu sa dostávame okolo šiestej
no ranné slnko nám veľa spánku nedopraje. Všade po areáli
niekto polihuje, či už na tráve, v stane alebo v aute,
všade len mŕtve telá bez reakcie. Motorest je už našťastie
otvorený a tak dávame zelený čaj, vybavujeme si zážitky
z večera a snažím sa triezvieť a pripravovať sa
na cestu domov. Čo k tomuto dodať na záver....dubník opäť
nesklamal, aj keď návštevnosťou to bolo oproti minulým trochu
slabšie. Bolo skvelé stretnúť starých známych, nikam sa
neponáhľať, oddýchnuť si a vypadnúť z bežnej
reality. Teším sa ďalšie podobné akcie.
-Jan IP- (Fotky Pišta Jalapeňos)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára