DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


piatok, 22. júna 2012

ALEA IACTA EST / RAS split 7"EP 2012 (kooperácia)


 Galanťanov ALEA IACTA EST asi neni treba nejak extra predstavovať a ten čo sa zaujíma o rýchlu muziku sa s týmto menom už musel stretnúť. Konečne sa im podarilo vyryť svoj hluk do drážok vinylu a tak sa po pár CD nahrávkach môžu už aj oni pochváliť svojím prvým sedempalcom. Vydávali si to sami za pomoci pár ďalších malých labelov a tak všetko ostáva pri D.I.Y. etike čo je super. Vyšlo to v 300 kusovom náklade, z čoho 50 je červených platní s červeným, celkom zaujímavo spracovaným obalom, a nálepkami oboch kapiel, a ostatné sú klasika čierne. Hudba Alea Iacta Est sa od ich predchádzajúcich nahrávok štýlovo vôbec nezmenila a chalani si stále drhnú svoj svižný grind core s občasnými crust pasážami. V pár momentoch my to trochu pripomína starú Phobiu. Z nahrávky cítiť muzikantskú zručnosť a vidno, že chalani naberajú skúsenosti kde sa len dá. Skvelý, vyvážený zvuk z útrob Noise Lab. studios dáva skladbám potrebnú intenzitu, aby tak smršť piatich grind core dávok prehrmela ušami a zanechala v hlave len tie najlepšie pocity. Niektoré texty sú spievané v maďarčine, ktoré sú v booklete preložené do angličtiny a týkajú sa prevažne negatívnych tém. Tejto pätici z juhu Slovenska držím palce a teším sa na ďalšie záseky. Španieli RAS fungujú už niekoľko rokov no po prvý krát dali vážnejšie o sebe vedieť až na Obscene Extreme 2009 a o rok na to vydali split 10“LP s krajanmi Freaknation. Ich surový, priamočiari grind core je citeľne ovplyvnený kapelou Denak, od ktorých je tu aj jeden cover. Texty sú samozrejme, tak ako sme už u väčšiny španielskych kapiel zvyknutý, v rodnej španielčine, tento kráť bez anglických prekladov, no o nejaké ľubozvučné rími tu určite nepôjde haha. Trio sa so zvukom veľmi nepáralo a oproti Slovákom znejú o dosť plytčie a stredovo. Na svoju stranu narúbali sedem songov, s jednoduchými troj – štvor akordovými posúvačkami, takže nečakajte žiadne gitarové onanie a bubenícke technické serepetičky, ale poctivý grindcore starej školy, kde základom sú rýchle klepačky. Amen


Jan IP

utorok, 19. júna 2012

COPENHELL festival 15.-16.6.2012 Kodaň, Dánsko

Normálne sa takýmto akciám zďaleka vyhýbam, ale zaujímavá zostava a vstup zadara od Brutal Truth predsa len zdvihnú riť človeka a nehladiac na fakt, že od pol tretej rána je na nohách a rovno z práce sa ide na fesťák. Nevadí, chcel som si otestovať, koľko ešte toho dokážem zniesť po fyzickej stránke. Copenhell z lokálneho festivalu začal zrazu pri treťom ročníku rásť do festivalu, už Európských rozmerov. potrebujete k tomu len, silného sponzora (Tuborg), bohatých fanúšikov (celá Škandinávia) a zaujímavú zostavu kapiel. Ešte k sponzorovi. Má asi dosť silné slovo, keď aj v najväčšom denníku vyšla špeciálna dvojstrana, venovaná festivalu. Dokážete si to predstaviť doma? Na mieste sme už okolo tretej a z centra Kodaňe funguje kyvadlová doprava poschodových autobusov, ale aké je naše obarenie, keď na mieste nachádzame, nebudem preháňať, asi kilometrovú radu na vstup, kde ľudia stáli v štvorade! Nebyť našej východoeurópskej drzosti, asi tam stojíme ešte aj teraz.. Pivo čapujú aj zo stropu, tak si po práci jednu dám a celkom to ujde, lebo Dáni aj keď majú známe pivá, sú aj známi tým, že ho nevedia čapovať, toto celkom ujde, je typicky festivalové. Prechladené, bez bubliniek. Na väčšom pódiu to rve do ludí KILLSWITCH ENGAGE ale táto muzika ma nikdy nebrala a nerobí to so mnou ani teraz nič. Radšej sa presúvame vedľa kde sa chystajú BRUTAL TRUTH. Pred podiom sa zoznamujeme s nadšencami grindcore snáď z celého sveta. to je fakt zaujímavé, viacerý chodia na Obscene Fest a nevynechajú ani jeden grind gig! Povedzte mi ale jedno! Ako môže napadnúť organizátora dať na podium pre kapely ako občerstvenie pivo, ktoré má tak asi silu 14stupňov? Kamionista Golem (pripomína mi jedného kamaráta z mokrej štvrte, ktorý sa živí šoférovaním ) a spevák v jednej osobe K. Sharp ich do seba láduje na podiu a veselo si podávajú aj jointa. Začínam sa obávať, že to bude zase vyzerať ako na Obscene, čiže nemastné, neslané s  desným zvukom a s invalidným hlasom Kamionistu Golema, ale ako by tu stála druhá kapela a neserú sa s tým a rovno to odpalujú s "Ill-Neglect" a zvuk je super, spev je ok a idú ako vymastený kotlík! Fakt to má energiu a šťavu. Staré pecky sa striedajú s novými a sledovať Richa za bicími, je vždy zážitok. Myslím si že na herectvo ho mohli zobrať aj bez prímacích skúšok! Fakt poklona, dobrý set!
Golem a jeho družina
Je ináč paradoxné sledovať, že na hlavnom pódiu to po sete Brutal Truth rozbaluje ďalšia legenda a bývalá kapela basáka B.Truth Dannyho Lilkera ANTHRAX. Boha ale čo tý spustili, to bolo neuveriteľné. Odzneli všetky staré pecky a dve skladby z posledného, pre mňa nepochopeného albumu a show bola dokonalá. darmo tu sa odrazila skúsenosť a rutina celej kapely. Bolo vidieť že idú na 200% a to nevidieť ani u kapiel o generáciu mladších, ktorý vystupovali po nich a v lepšom hracom čase! Anthrax-spokojnosť! ALL SHALL PERISH nesledujeme, ale MASTODON si nechcem nechať ujsť. No a asi tak pri piatej skladbe sa ku mne obráti jeden ukrajinský fotograf a opýta sa ma vetu "Kurva to tak nahovno hrajú, alebo ja počujem zle?" , hahaha, mal pravdu! To čo som videl, to sa nedá ani ináč opísať ako des! Mám napočúvanú komplet diskografiu Mastodonu a iné, ako chválu som na nich ešte nepočul, ale toto? Žeby povestné občerstvenie na podiu? To nemalo hlavu  , ani pätu. Prišlo mi to tak že každý z kapely dostal setlist, len akurát tam nesedelo poradie skladieb! Absolútne sklamanie. GOJIRA po nich ich zotrela aj s toaletným papierom na riti. Hlavná atrakcia piatku SLAYER už sa pripravovali. Plachta taká veľká, že by ste do nej zabalili aj kostol a na hnev všetkých bohov aj začalo liať. Priznám sa , že toto bola moja premiéra ich koncertu, lebo nikdy ma ich muzika neoslovila, ale ich status kultu uznávam a nespochybňujem! Boli však tak hlasný, že sme museli od podia, lebo by mi to odpálilo uši.Spomenul som si ináč ne predajcov štupľov do uší, čo stáli pri vchode ale na druhú stranu, metalista má byť hluchý keď umre! Válime to domov v daždi a zosipávame sa do postelí, preda len som na nohách už pomaly 20 hodín. V piatok sa na obed vydávame na miesto činu znova a s našimi Ukrajinskými fotografmi sa stretávame v meste , odkiaľ behá kyvadlová doprava a na privítanú si dávame pifko. SAXON počúvam len z dialky a radšej si prezerám, čo všetko je ešte na tomto fesťáku. Tak tu bolo ešte plno kokotín. Najlepšia bola atrakcia, pre každé násilné hovado, čo je plné negatívnej energie, že ste mohli rozmlátiť na sračky dve autá. Práve to tam ládovalo do tých áut asi 5 magorov s šialenými výrazmi na tvári. Pozrel som si aj výstavu nejakého amerického fotografa, ktorý sa venuje čiste Nórskemu black metalu a niektoré fotky boli niečo medzi iróniou a úbohosťou tej scény!
Momentka trápnosti celej black metalovej scény-)
Vedľa sa nachádzala kinosála, kde išli v jednom kuse, dva dni filmy a dokumenty týkajúce sa pravdaže tvrdej muziky. Zaujímavosťou boli aj veci ako metalový DJ (svoje gramce mal položené na truhle) v pivnom stane, alebo tretie, malé podium, pre domáce kapely.  No ale späť k podiu, kde to už začali MESHUGGAH a tý to narvali poriadne do ludí. Dobrý zvuk, presne ako z albumu a do toho ich hypnoticky sa opakujúca thrash muzika. Priznávam sa ich posledné veci ma neberú ale naživo to funguje stopercentne. Vtedy vlastne človek pochopí, prečo je dôležité piť na metalových koncertoch. Zatriezva tieto sračky neustojíte. KORPIKLAANI sledujem len z boku a pred nimi si to rozdávajú nejaký šermiari vo vikingských postrojoch, celkom zaujímavé (teda je jedno či by tam sral niekto na verejnosti, stále to vyznie lepšie ako muzika Korpiklaani, hahahah). No ale pred hlavným podiom to začína hustnúť! Pripravujú sa IMMORTAL. Keď som povedal že Slayer mali velkú plachtu, tak Immortal ju mali od Slayer ešte asi o tretinu väčšiu. Darmo, asi je to aj väčšia kapela, teda aspoň keď sa na to pozeráme z plachtového uhlu. Immortal to spustili s absolútne príšerným zvukom, nebolo vôbec rozoznať ani to čo vlastne hrajú, ale vyzerali dosť strašidelne. A hlavne šokujúco, aspoň ako Kiss v 80tych  rokoch. Po nich to už chceme zbaliť ale ešte kecáme s ľuďmi a popri nás hrajú kapely ako TRIVIUM alebo LAMB OF GOD. K podiu idem sa pozrieť aspoň na SOULFLY a fakt som toho oľutovaľ! Niekto by mal Cavalerovi už naozaj, ale naozaj povedať, že nech s tým už prestane. desný zvuk, žiadne nasadenie, len v kuse hecujúci Cavalera ludí k tlieskaniu  a hajlikaniu. Popritom vyzeral naozaj smiešne s tou nezapnutou gitarou na krku? na čo ju tam má? Myslí si, že mu zakryje jeho tučné brucho? Toto bol už fakt des ako hrom a aj signál, aby sme už vyrazili domov, lebo som už nevládal stáť na nohách, tak som bol unavený a ešte k tomu sa aj spustil dážď. Mal som pocit, že to bohovia len plakali nad Soulfly alebo len chceli aby po ňom nasledujúci MANSON, mal aspoň tak zmoknutých fanúšikov akým je on? netuším. Suma sumárum. Veľký festival, ktorý určite ešte bude rásť. Peňazí a miesta je v Dánsku vždy dosť!

nedeľa, 10. júna 2012

WORMROT, THE AFTERNOON GENTLEMEN, EVISORAX, SWINELORD, The Star and Garter, Manchester, 7. 6. 2012


Návštěvnost akcí v UK mám naprosto tristní! Za 4 posraný měsíce 3. akce, to by jeden zaplakal. Kde domov můj a hlavně, kde je mám milovaná Kodaň, kde 4 akce byly tak do týdne? Řítím se do zkázy! Navíc to napřed vypadalo, že se na koncert vykašlu, protože v týdnu, ranní a k tomu lilo tak, že se nedalo jet na kole. Přece jen z Boltonu do Manchesteru je to kus světa. Ale říkám si, že nebudu žádnej posranej emař a že se s nepřízní počasí porvu a tudíž volím veřejnou dopravu :-). Hop skok, 4 piva na prudko a před hospodou už se slétávají černé vrány pokryté nášivkami a s okovanými křídly a nezřídka i zobáky.
Z účastníků koncertu znám pouze jen bubeníka z The Afternoon Gentlemen a singapúrskou družinu. Navíc se seznamuju s jejich kámošem, což je mimochodem organizátor slavného KRUPSAKAYA tour. SWINELORD mají tu čest otevřít. Na rovinu říkám, že to bylo dost strašný. Takovej hybrid mezi jakocrustem a podivným death metalem, kdy hlavně ten crustový rytmus byl úplně mimo. Partička by měla ještě hodně potrénovat a možná se rozhodnout, jestli budou death metal nebo crust. K tzv. death metal crustu, který hrají třeba Martyrdod nebo Skit System, mají asi tak stejně daleko jako Malignant Tumour k undergroundu. Pozitivní složkou bandu byl však zpěvák, kterej to rozhodně neflákal, snažil se rozjet mosh-pit, takže aspoň takhle.
WORMROT
EVISORAX jsem měl zaškatulkované jako death metal a tak se raději ptám Smittyho (TAG), jestli je to stejná hrůza jako SWINELORD, ale dostává se mi upozornění, že tohle je jiná liga, sice technického rázu, ale pořád v mezích grind core. No jenom aby! Tříčlenný band, jen bicí, kytara a zpěv. No a já jdu do kolen! Sakra, tak tomu říkám příjemný překvapení! Jo, tak jak říkal Smitty, technický grind core (snad malinko Neurosis?) s naprosto maniakálním nasazením všech tří umělců! Toto mělo sílu vichřice. Těžko říct, kdo z těch tří byl vlastně nejlepší, protože bubeník občas zabrousil snad až do Scott Lewisovských ultra blastů (fakt že jo!), kytarista byl snad posedlej ďáblem, protože hobloval kytaru takovým způsobem, že se divím, že mu nevzplála a to nasazení bylo skutečně něco nevšedního, šílený rypáky a hlavně občas řval tak (bez mikrofonu), že to přehlušilo i zpěváka. Totální magor, radost pohledět. Suverénní výkon zpěváka a mezi lidmi se daly vypozorovat i nesmělé náznaky mosh-pitu. Smekám klobouk, pánové. Z nahrávky si nejsem jistej, jestli by mě to vzalo, živě paráda!
Hanba mě liská přes obě čuně, ale toto je poprvé, co vidím THE AFTERNOON GENTLEMEN živě. Poslední sedmičky jsou špičkové a hlavně matroš se Suffering Mind je devastující. A živě? To vám řikám, že budete hodně dlouho hledat kapelu, která vám na živo zahraje tak geniální muziku v takové šílené rychlosti! Bez mučení přiznávám, že mě smetli jak dlouho žádná kapela. Hudebně snad někde na pomezí fast core/powerviolence/grind core, takže to nejlepší, co může být. Ale to provedení!! Je sice krásné, že spousta (hlavně powerviolence) spolků hraje jen v nástrojovém obsazení bící, kytara, ale TAG názorně představují, že ať jsou tyto spolky sebelepší (a taky můžu klidně zmínit i třeba slovutné MAGRUDERGRIND), tak takové drtivé síly nemůžou NIKDY dosáhnout, tak jako když vystupujete se 2 kytarama, basou a ještě sólovým zpěvákem. Sehranost prostě 100%, špičkový výkon všech, kdy hlavně Smitty za bicíma skutečně exceloval. A teď přichází to, čím TAG devastují všechny (snad možná kromě BLOCKHEADS) soupeřící kapely a to jsou promakané zpěvy. Zpěvák a 4 (!!!!) doprovodné vokály. Nemáte šanci, toto vás prostě rozmrdá na sračku! Nemám slov! Těžko si představit něco lepšího, dokonalé spojení všech výše jmenovaných stylů, precizní souhra, 100% nasazení. Tleskám a klaním se!
WORMROT jsou víc tady v Evropě, než u nich doma v Asii. Asi každej už je viděl a taky každej ví, že tahle kapela hrát grind core skutečně UMÍ. Musím šetřit superlativy, protože na totální peklo á la THE AFTERNOON GENTLEMEN to rozhodně nemělo, ale borci odvedli kvalitní práci, opět velice nadstandardní výkony všech zúčastněných, převelice sympatická kapela. Výhrady bych měl ke zvuku kytary, která zněla jako basa, což byla velká škoda. Výborný výkon, ale dnes sledovali lídra s velkým odstupem.
Pár slov k lidem na koncertě. Řekl bych, že mohlo dorazit tak 80 hlav, při vstupném 7 liber (pičo...!) bych řekl, že to bylo tak akorát. Mosh-pit se náznakově konal při TAG a při WORMROT, ale z provedení jsem byl zklamán. Je jasné, že občas někdo z kotle vyletí mimo, ale aby ho vzadustojící chytili a vší silou hodili zpět do kotle, to se na mě nezlobte, ale to se nedělá! Většině to připadalo jako velká sranda, ale při tomto chování je jen otázkou času, kdy si „mosh-piter“ rozmlátí hubu (o někoho). Celkově byl kotel až moc násilnej, až moc debilní. Máte se ještě, přátelé, co učit. Další věc, která mě zarazila, že se nekoná žádnej aplaus. Párkrát někdo tleskl, ale to bylo vše. I třeba u WORMROT. To ticho mezi songy bylo až trapné. No nic, s tím se nedá nic dělat, tohle je Anglie a tady není nic tak, jak je to jinde v Evropě.
Poslední vlak (odjíždí bez nějakých výčitek o 5 minut dřív), pochod domů, 3 hodiny spaní a pak už zase konečně do práce. Už týden v kuse lije!!!! Kam jsem se to jen dostal???

štvrtok, 7. júna 2012

CATHERER "Southwest Doom Violence" CD 2012 (Selfmadegod Records)

Nedávno týto starý bardi prebrázdili Europu na podporu ich nového albumu, ktorý vychádza s prestávkou asi 6 rokov od posledného. Zastavili sa aj dokonca na Slovensku, čo je naštastie v posledneom čase už zvykom každej kapely. Až ste znechutený zasratými reunionmi, alebo na hovno a moderne  znejúcimi grindcore kapelami, tak je tu jeden typ pre vás!Keby som pátral po mladej kapele, ktorá by hrala takýto Grindcore, tak ju určite nenajdem! Toto vedia robiť len starý harcoši. Catherer do svojej grindcore muziky ale hodne miešajú stoner prvky a tak občas teda poriadne spomalia až do bahna. Potom to vyliečia pár náhulmi a zase spomalenie. Zvukovo sa tu nedá vytknúť asi nič. Masívny švédsky sound gitary, staro znejúce bicie, murumur striedaný so škrekom, ktorý prejde aj do urevaných polôh, proste najdete tu všetko, čo si pod škatuľkou, starý grindcore dokážete predstaviť. Občas dokonca aj také veci, že slabo počuť murmur atak, ale to voľakedy patrilo k tomu! Táto nahrávka je tak zažratá starobou, že som musel z digipacku vyháňať pavúky! Až milujete ten starý, zatuchlý, na nič sa netváriaci grindcore typu Phobia, Repulsion, s kvalitným zvukom a občasným výletom do pomalých vôd stoner rocku, tak toto je pre vás ako stvorené!
http://www.myspace.com/catheter

piatok, 1. júna 2012

IDIOTSKÝ VÝKEND V NEMECKU


 11.5.2012 WEIMAR – NEEDFUL THINGS, IDIOTS PARADE
12.5.2012 LUDWIGSFELDE – THRASHCOREBALL #7

Pozvanie na Thrashcoreball bola pre nás veľká česť a keďže bolo toto už naše druhé účinkovanie na tejto skvelej party o to bola naša radosť väčšia. Pred dvomi rokmi sme tu strávili veľmi príjemné a veselé chvíle s kamarátmi a našimi kolegami so spoločného sedempalca, so Say Why?. A presne tak ako pred dvomi rokmi aj teraz, bol na deň pred Thrashcoreballom naplánovaný koncert vo Weimare. Tentokrát nám spoločnosť robili český grind core veteráni Needful Things. Nič teda nebránilo tomu nahlásiť na piatok v práci dovolenku a naplánovať cestu smer východné Nemecko. Zo Zvolena vyrážame okolo desiatej doobeda, zastavujeme sa v Žiari pre Riša a pred nami ostáva cca 850 km slovensko, česko, nemeckých diaľnic. Okolo pol ôsmej večer sme vo Weimare. Squat Gerber 3 je priamo na malom námestí, takže nebol až taký problém to nájsť. Parkujeme priamo pred squatom, čo sme pred dvomi rokmi nemohli, no okrem tohto sa tu absolútne nič nezmenilo, dokonca ešte aj stavenisko, ktoré je oproti cez ulicu  vyzerá presne tak isto ako si to pamätáme haha. Vítame sa s Froschom, organizátorom dnešného koncertu a s ostatným osadenstvom. Gerber 3 je dvojposchodová posprejovaná budova, ktorá sa svojim vzhľadom absolútne nelíši od podobných miest. Vo vnútri je väčšia miestnosť s barom, vedľa nej je celkom slušná kuchyňa a na konci je ďalšia, o niečo menšia miestnosť s pódiom. Dozvedáme sa že dnes tu bude s nami vrzúkať ešte jedna miestna kapela, ktorej názov si však vôbec nepamätám. Netrvá dlho a objavujú sa aj Česi a nám je hneď od začiatku jasne, že s touto partiou bude ešte sranda haha. Dávame večeru, špagety s nejakou paradajkovou omáčkou a s tofu a načíname prvú bedničku flaškáčov. Zatiaľ sa na pódiu pripravuje miestna banda. Dosť dlho sa štelujú a špekulujú so zvukom, stále niečo hore, niečo dole, mikrofón preháňajú cez hall a spúšťajú farebný efekt, ktorý vyzerá ako kvapky vody stekajúce po skle. Hudobne to bol taký klasický stoner rock s melodickým celkom zaujímavým vokálom, ktorý znel až grungeovo. Ja som sa však zameral hlavne na bicmana, ktorý to riadne oživoval dynamickou hrou a pestrými prechodmi. Pre mňa to bolo celkom príjemné prekvapenie, aj keď možno lepší efekt by to malo keby zahrali na záver. Po nich ideme my. Hneď po prvých tónoch je malá miestnosť plná a pred pódiom je celkom živo. Hralo sa fajn a konečne sa nám podarilo zas po dlhšej dobe odohrať slušný set. Na záver to rozbaľuje české grind komando Needful Things. Dve gitary dávajú hneď o sebe vedieť a aj keď zvuk neni nejak extra zrozumiteľný a zo začiatku sa to zlieva do pekelne hlučnej gule, tak silu to má neuveriteľnú. Tomáš jačí do mikrofónu ako zmyslov zbavený a ženie celý tento deštruktívny buldozér vpred. Pätica predviedla skvelý výkon a tak nemohli zliezť z pódia bez prídavku. Po koncerte sa motáme pri bare, popíjame a kecáme do skorých ranných hodín.
Aj napriek ponocovaniu sa budíme celkom skoro. V ústach je vyschnuté a myšlienky v hlave sú nejaké rozhádzané, ale výdatné raňajky a káva to dajú všetko do poriadku. Plán na dnešný deň je výlet do Berlína ktorý je asi 20 km od Ludwigsfelde. Pred obedom teda nahádžeme veci do auta, na rozlúčku dáme s organizátorom spoločné foto pred squatom a valíme ďalej. Po troch hodinách sme v hlavnom meste Nemecka. Dnes sa tu hrá finále nemeckého pohára vo futbale a tak cestou stretávame plné autá hooligans a fanúšikov oboch tímov. Čím ideme hlbšie do mesta, tým sa zhusťuje aj premávka. Navigácia nás vedie k brandenburskej bráne cez trojpruhové kruhové objazdy, v ktorých musí Maťo ešte dávať pozor na semafory. Z každej strany frmol, autá, cyklisti, tureckí umývači okien. Pri parkovaní zisťujeme, že každé auto má za sklom zelenú nálepku. Takto teda riskneme, nechávame auto bez nálepky a ideme do centra Berlína. Fotíme víťazný stĺp a Brandenburskú bránu a cestou späť k autu sa ocitáme v dave asi 15000 žien, ktoré sa tu stretli, aby behom spoločne podporili nadáciu na liečbu rakoviny prsníka. Auto nachádzame tam, kde sme ho odparkovali, bez papuče a bez bločku za stieračom, takže všetko ok. Do Ludwigsfelde je to necelá polhodinka a v N.V.A. klube sme akurát pred zvukovkou prvej kapely. Víta nás vysmiaty Axel, ktorý je tu dnes s celou rodinkou a ukazuje nám kopu jedla a chladničku plnú pív rôznej značky, no keďže sme sa cestou stavili na preukrutný donner kebab, zaujímame sa len o tú chladničku haha. Ako prví to odpaľujú Jesuskommt Aus Butzow, čo je mladá nemecká mlátička. Pre mňa je to absolútna neznáma a stretávam sa s týmto menom vôbec po prvýkrát. Kapela toho nemá zrejme moc odohraté a cítiť menšiu strnulosť a neistotu na pódiu, no o to väčšie je ich nadšenie a úsmevy prezrádzajú, že sa chlapci z toho pekne tešia. Hudobne to bol taký mix všetkého možného, občas crust, občas fast core, punk, aj metal. Guyana Deathtape nastúpili na pódium ako druhí a opäť kapela, s ktorou som sa do teraz nestretol. Toto však už bolo trochu iné kafe. Fast core / power violence nájeb ako hrom. Trojica v zložení gitara, bicie, spev narúbala do svojho setu niekoľko rozbušiek v Infest, Croseed Out štýle a jediné čo mi trochu vadilo, bol slabší zvuk gitary. Inak super set. Na rade je Sanitys Down a to je kapela, na ktorú som poriadne zvedavý. Ich tvorbu sledujem a točím už niekoľko rokov, no toto je po prvý raz, čo mám možnosť vidieť ich naživo. Zaznieva celkom slušný prierez z ich tvorby a počuť songy zo splitov s Magrudergrind a Yacopsae, ako aj nejaké staršie pecky. Spevák s klasickým nemeckým účesom na rajnicu strieda bez problémov rôzne polohy hlasu. Sanitys Dawn odohrali parádny energický set za čo sa im publikum patrične odvďačilo celkom slušným kotlom pod pódiom. Nuclear Cult tu boli ako náhrada za fast core veteránov Yacopsae, ktorí pár týždňov pred akciou zrušili svoju účasť. No náhrada to bola v celku slušná, pretože smršť ktorú predviedli títo nemecký fast coreisti tak, to bola pecka. Rýchle klepačky, štekot besného psa a cirkulárkové pílenice sa zarezávali do uší, skladby sa odklepávali jedna za druhou a išlo sa naplno od začiatku až do konca. A je tu prvý zahraničný účinkujúci a to belgický Kingterror. Ich intenzívny hard core punk nemohol nechať jednu hlavu nepohnutú. Spevák a bicman vybehli v kuklách no po pár minútach ich prepotene skladajú dole. Priamočiary rýchly HC s výborne nafrázovaným vokálom mal neskutočnú silu. Po nich však nasledujeme my a tak som videl akurát pár skladieb na začiatku a niekoľko posledných. Idiots Parade po druhý krát na doskách N.V.A. klubu. Aj napriek horúčave a ťažkému vydýchanému vzduchu sa mi hrá dobre. Veľké plus bol perfektný zvuk na pódiu a konečne som počul všetko vyvážene a zreteľne. Odohráme našich klasických 25 minút, dáme ešte jeden rýchly prídavok a uvoľňujeme miesto pre český grind core mangel Needful Things. A nie nadarmo sa hovorí že to najlepšie na koniec. Ak včera vo Weimare bol ich set skvelý, tak dnes to bolo ešte o triedu lepšie. Surový, rýchly a nekompromisný náklep, ktorý vám nedá šancu na oddych. Dan ide ako mašina, ktorá vás chce prevalcovať plnou silou. Výborný výkon celej kapely a verím, že si v Amerike s týmto hanbu určite nespravia. Po koncerte dávame ešte nejaké pivá a kecáme s Axelom a miestnymi punkermi, no únava začína byť stále silnejšia a neprekonateľnejšia. Budíček a skorý ranný odchod nebol až taký skorý ako sme plánovali a tak sa v kľude naraňajkujeme, opäť obrovská pohostinnosť a jedlo od výmyslu sveta, a pred obedom opúšťame brány Ludwigsfelde. Cesta domov bola nekonečna, príchod večer, únava a od rána zas klasický pracovný kolobeh. Skvelý víkend so skvelými ľuďmi pri skvelej muzike....
IDIOTS PARADE pred kapurkou

NEEDFUL THINGS v klube