DEATH FIST

DEATH FIST bol jeden z prvých xeroxovýh fanzinov na Slovensku venujúc sa extrémnej muzike. Vznikol v roku 1991 a pravidelne a nepravidelne aj s prestávkami vychádzal až do roku 2005, keď jeho existencia bola nadobro ukončená. Tu bola obnovená jeho činnosť vo forme blogu. Túto stránku ,robia fanúškovia hudby, ktorý si recenzované produkty kupujú sami! Nie sme viazaný žiadnym dlhom voči vydavateľom a kapelám.


nedeľa, 30. decembra 2012

UNATTENDED FUNERAL, MINDFUCK, CONTROLED EXISTENCE, SEDEM MINÚT STRACHU - 28.12.2012 Žiar nad Hronom, KLUB 84

Ukončenie hudobného roku v žiari a v spoločnosti tejto kurevsky silnej zostavy bolo to najlepšie čo mohlo na koniec roka prísť. Klub 84 je nový podnik, ktorého majiteľ je známa postavička Muco, gitarista Sangre de Cristo / Signa Sinistra. 84-ka je pekné, útulné miesto hneď pri hlavnej ceste a jeho ideológia sa nesie v alternatívnom duchu so všetkým čo k tomu patrí. Nájdete tu rôznu alternatívnu literatúru, v ponuke nechýba zapatistická káva či fair trade čaje a taktiež sa okrem koncertov robia aj rôzne filmové prezentácie, takže ak hľadáte v niečo iné ako zaprdenú trendy kaviareň, alebo ďalšiu smradľavú krčmu, zájdite sem. Večer otvárame my so Sedem Minút Strachu. Všade sa moce kopec známych a kámošov a nálada je čoraz lepšia. Pred koncertom Radovi odchádza struna, čo sa snaží na rýchlo nejako spraviť, no aj tak mu to nedrží, na hluku to však vôbec neubralo haha. Od začiatku do konca trýznime nástroje na maximum a snažíme sa z nich dostať ten najväčší kravál. Digitálne hodiny opäť sklamali, no mali sme ešte jeden klasický budík, takže dnes to už bolo o čosi kratšie ako pred pár týždňami vo Zvolene haha. Po našom hluku sa môžu basové aparáty zbaliť, 
Controlled Existence
 keďže ostatné tri kapely to odjebú len na jednu gitaru. Stredoslovenský pražáci Controled Existence sú ako ďalší v poradí. U mňa totálny objav tohto roku a na ich set som sa poriadne tešil. Dnes sú tu síce len v trojici no aj tak sa nedali zahambiť a nasekali poriadnu porciu surového violence grindu. Minútové kanonády strieľali s prehľadom a poriadne podkúrili pod kotlom. Nechýbali hitovky spievané v španielčine, PECKA!!!!! Už sa teším na split s Alea Iacta Est. Po nich nasledujú ich kolegovia zo split kazety, tornádo z blavy Mindfuck. Ďalšia z mojich oblúbených bánd, ktoré serú na moderné trendy a drvia jadro v total old school štýle. Tomášova gitara robila poriadny kravál, pomedzi songy nonstop pískala väzba a Lichtle lietal v dave a reval do mikrofónu ako besný. Sila, energia a hluk s minimálnymi pauzami, presne takto to mám rád. Na záver štvrté trio Unattended Funeral, čo sú vlastne chlapčiská z Boiling Point. Totálny power violnce námrd s Crossed Out pasážami a ťažkým, hutným zvukom gitary, ktorý nakopával rite. Dav pred nimi sa v momente premenil na divoké stádo, ktoré zrovnávalo so zemou 
MINDFUCK
 všetko čo mu stálo v ceste, ľudia lietali popod nízky strop a celé to tu poriadne vrelo. Pomalé pasáže sa prenášali do rýchlych vypalovačiek a dva navzájom sa prekrikujúce vokáli burcovali na útok. Totálne peklo. Po koncerte sa vďaka iniciatívnym zvukárom ešte hodnú chvíľu trsalo na všetky možné hity 80-tych a 90-tych rokov a grinderi a grinderki sa zrazu zmenili na discomaniakov haha. Chvíľu ešte spomínam na staré časi pri pozeraní na plagáty koncertov zo žiaru, ktorými sú v klube oblepené steny. Tento večer bol bez chyby......perfektná bodka za koncom sveta.
-Jan IP-  (fotky Stevo Holos)

štvrtok, 27. decembra 2012

LORD FIST "Spark For The Night" Demo CD

No, nie som si istý, ale tipnem, že heavymetalovú nahrávku staršiu ako 1988 doma nemám a heavymetalové demo ak, tak len omylom, nejaké zabudnuté od Iva TotalFucka zpred sto rokov. Ale HM mám veľmi rád, ten starý, dobrý, čo sme kedysi počúvali, ten novší nesledujem, nejak ma to neťahá. Až zrazu pár týždňov naspäť ... Lord Fist sú úplne mladá kapela z Fínska a hrajú klasický heavy metal a hrajú ho tak perfektne, že sa mi nechce veriť rok vydania a tie mladé xichty na fotkách čo čumím! Rozhodne nie som veľký znalec a viac ako "je to popiči" asi neposlúžim, no ono je to naozaj parádna muzika! Nemám šajn k čomu to prirovnať a machrovať tými pár klasikami čo mám sa mi nechce, ale do playlistu k takým Riot alebo ranným Iron Maiden to pôjde skvele. Má to šmrnc, chlapci rozhodne vedia hrať, no nerobia z toho žiadnu onaniu, evidentne majú skvelý cit pre dobrú skladbu. Všetky tie veci mi znejú akoby som ich mal doma už dvadsať rokov, tie riffy sú proste také tuctovo peckové, heavymetalové, to isté dobrý, nepreafektovaný spev a po pár pusteniach to už suveréne na kolenách hulákam po cimre s kapelou: "Máástr of d uíčíííís". Scénar je tu jasný: pár pív, kamošov a heavy metal up your ass - lepší mejdan či afterparty po grindovom koncerte není! Vyšlo len sto kusov, profi CD a stále k dostaniu aj s nášivkou a odznakom za lacný peniaz na www.tombsinthevalley.co.uk.
http://lordfist.bandcamp.com/album/spark-for-the-night-demo
-RadoKAZ-

streda, 26. decembra 2012

HAEMORRHAGE "Punk Carnage" MCD 2012 (Mierdas Production)

Bola asi len otázka času, kedy priznajú Španielsky gore majstri svoje korene! Presne takto to má byť. Grindcore sa zrodil z punku a nechápať tento fakt, dokáže len tupý ignorant. Haemorrhage si teda aj mali z čoho vyberať, veď španielsky spievajúcich starých punk kapiel je fakt neúrekom po celom svete, takže si vybrali pre mňa z absolútne neznámych kapiel (teda okrem IV Reich som nepočul ani o jednej).Takže si vybrali 9 kapiel a skoverovali ich. Pravdaže sa jedná o šľapavé punk odtrhovačky,chytľavé refrény, do toho hodíte do death metalu znejúci sound a máte na svete zaujímavú vec. Celému MCD pravdaže velí úvodná coverka od spomínaných IV REICH "Suzio Polícija" ale nezaostávajú ani ostatné skladby, čo sa týka chytľavosti. Dokopy 9 songov, od kapiel ako IV REICH, DAMBA, ÚLTIMO GOBIERNO, POTROTAINO , VÓMITO, R.I.P., ÚLTIMATUM, PIPPERAK, ESKORBUTO. Že nepoznáte ani jednu? nevadí, je načase spoznať korene! Punková energia, krížená s dokonalosťou death metalového soundu, prináša vždy len dobré počúvanie! Nie je tomu ináč ani teraz.
-Lepra-

nedeľa, 23. decembra 2012

RADIATION, JAKUBYSKO, VOCATION INTERNA, H.V.Z.P.,SEDEM MINUT STRACHU, TOFU CRUSTER 8.12.2012 Zvolen, Piváreň Pohoda

Základy Zvolenského zámku sa zas po nejakej dobe poriadne zatriasli. Marek, inak basa Basal Banar, si pre nás pripravil chutné menu o šiestich hlučných chodoch a všetko to naservíroval v pivárni Pohoda pod názvom Fuck Off Repčík. Na tento koncert som sa tešil výnimočne, keďže sme tu mali premiéru so Sedem Minút Strachu, ale o tom nesôr. Do Pohody sme dorazili aj s pakšamétmi už okolo šiestej. Pomohol som Bibovi, majstrovi hluku postaviť a nazvučiť bubony a medzi tým sa to tu už celkom zaplnilo. Pančuška, spev Basal Banar, ponúka rôzne vega špeciality, ktoré som nestihol ochutnať a dorazil aj Muco s distrom, takže sa dalo nakúpiť aj muziky alebo čítanie. Prekvapením bola účasť Adrika a jeho milej, a som rád že sa stále nájdu ľudia, ktorý dokážu za hlukom cestovať ďalej ako 20km, rešpekt!!!! Večer otvára Tofu Cruster. Sám chalanisko na španielke, ktorému žiaľ pozornosť veľmi nevenujem a mám pocit že tento koncert si odohral skôr sám pre seba. Vidím akurát poslednú skladbu tak snáď nabudúce to napravím:). Nasledujú miestny niosecore hero, H.V.Z.P. (Hnisavý Výtok z Pošvy), čo sú všetkým dobre známe postavičky, hlavne neprehliadnuteľný, obrovský, vlasatý a väčšinu života ožratý gitarista Jano, mimochodom autor plagátov, obalov a tričiek a neviem čoho 
H.V.Z.P.
 všetkého ešte haha. Kapela, ktorá vôbec neskúša a ich koncerty sa dajú zrátať na jednej ruke, no aj tak je tu kopec ľudí hlavne kvôli nim. Duo začína chrliť jednu šlehu za druhou, pomedzi ktoré znejú vtipné Lubove komentáre. Bije do bicích a huláka ako zmyslov zbavený. Jano sa s gitarou a rozpustenými čiernymi havraními vlasmi potáca popred neho a snaží sa dostať zo svojho ošarpaného nástroja tie najsilnejšie zvuky. Keď niekoľko krát po sebe začne vyťahovať a zase vsúvať späť kábel od gitary, tŕpnem aby to gitarová hlava, ktorú mám mimochodom požičanú od Filipa, prežila. Toto bolo 20 minút čistého zla a deštrukcie, stopercentná improvizácia a maximálne nadšenie. Vocatio Interna z Čadce prišli dnes večer len ako trio, keďže basák Skulda mal hudobné povinnosti s jednou so svojich ďalších kapiel, no aj napriek basovej absencii predviedli skvelý gig. Play list, ako som sa neskôr dozvedel, bol zostavený z čisto nových skladieb a už teraz sa teším na novú nahrávku. Zabijácky power violence s haluzáckymi pasážami a psychopatickým spevom znel ako tornádo snažiace sa zničiť všetko čo mu stojí v ceste. Zvolenské trio Jakubysko vidím za dobu pár mesiacov už niekoľkí krát a aj tento krát to bola suverénna thrash grind jazda s crustovými pasážami. Totálne 
JAKUBYSKO
 nasadenie, skladby odohraté s maximálnym prehľadom a publikum vo vare. Jagove klepačky znejú ako údery zbíjačky a trash predohrávky vás nútia hodiť sa do kotla. Skvelé, skvelé, skvelé. Ako predposledný nastupujú Radiation, old school trash metalisti z hlavneho mesta tohto zaprdeného štátu. Je to moje prvé stretnutie s týmto menom a veruže ma poriadne prekvapili. Ak som spomenul old school trash, tak som to myslel úplne vážne. Image, logo, muzika, všetko ako vystrihnuté z osemdesiatych rokov. Kam sa hrabú moderné akože trash metal kapely. Týmto chalanom to verím oveľa viac. Občas to ujde do blast beatových klepačiek, no väčšinou sa šľape v osvedčených stopách svojich idolov. Ich set mal ernergiu jak hovado a silu divého stáda koní. No a na záver Sedem Minút Strachu. Naša prvá premiéra a tak sa snažíme nič neposrať haha. Bedne zakrývame plachtami s preškrtnutou notou, nastavujeme digitálne hodiny, vybaľujeme niekoľkostranový playlist púšťame hluk podmaz z mp3-ky a doublebass noise core grind bodrel môže začať. Nebudem sa tu zbytočne rozpisovať. Užili sme si to najviac ako sa dalo a to je hlavne. Okolo pol noci je po všetkom, nekonečné balenie, pivo s kamošmi a skvelý pocit z dobrej akcie. Vo Zvolene to s muzikou stále žije!!!!   -JanIP-
RADIATION
SEDEM MINUT STRACHU

utorok, 18. decembra 2012

KILLED BY BRNO vol. 10 fest 14.-15.12.2012 Brno Yacht

Už desáté pokračování tradičního setkání kapel, přátel a kamarádů nám na tento víkend připravili pánové z United Crusties. Opět dvoudenní akce, kdy v pátek ve Vegalité vystoupily neumělecké soubory vycházející na kompilaci „Brno stále v plamenech“ (dá se říct, že pokračování „Spalte Brno na prach“) a v sobotu další kapely, které jsou organizátory vybírány podle velice zajímavého klíče – dobré, leč lehce opomíjené soubory, v Brně často (či nikdy) nehrající. Takže žádná hvězda se nekoná, protože všichni jsme si rovni. Bravo!
Páteční akci nestíhám, neboť kurevsky nestíhám. Podle očitých svědků se páteční večírek převelice vydařil, došly mraky lidí a na dvou pódií bez oddechu zuřily hardcorové běsy. Takže spokojenost převeliká!
Běžím, co mi síly stačí na sobotní pokračování na Yachtu, ale i přes veškerou snahu docházím přesně po skončení THE INTRUDERSS. Ale prý jsem o nic světoborného nepřišel. Koncentrace známých, kámošů a kamarádek je skutečně velice silná. Řekl bych, že i o tom setkání lidí ze scény, Killed by Brno je. Potřásání pravicí nemá konce a vlastně v průběhu celé akce neustále potkávám další a další známé. Prostě paráda. Lidi z celé republiky a ze Slovenska. První kapela, které se věnuji je tedy až V DOBĚ MORU, což jsou poměrně provařené xichty hrající něco jako crust/grind. Místy je to hodně dobré, místy je to horší a v nejlepších momentech mi to připomíná moje polské oblíbence Psychoneurosis. Zdařilý set, zajímavý vokál, v pohodě. O KRAOST z Milevska jsem už docela dost slyšel, ale dnes je to má premiéra s nimi na živo. Je mi řečeno, že kapela zároveň tímto koncertem končí svou činnost! Po shlédnutí jejich setu, musím konstatovat, že jsme opět přišli o parádní kapelu. Hudebně snad někde na pomezí thrash grind coru s naprosto úžasnou zpěvačkou, která řádila na pódiu jako divoká kočka. Maximální nasranost a vokál, co lámal kosti. Energické vystoupení a excelentní výkon zpěvačky! Na závěr „Nuke the cross“ od jakýchsi Toxic Holocaust :-) KRAOST se ted nacházi ve stavu hledání nových členú, takže zatím majú pauzu!Tato sebranka má potenciál devastovat pódia. Kurvafix!
KUTYA HARAP jsou Valaši a i když nová kapela, její členové jsou staří harcovníci hardcorové scény. Crust, nic víc, nic míň. Ale je tu jedno velké ALE. Parádní sehranost, skvělý netradiční vokál, kterému bylo krásně rozumnět (malinko jak Mára z Evidence Smrti), dvě kytary a dva doprovodné zpěvy. Crust sám o sobě je vcelku nudná odnož hard core, ale těchto pět panáčků z tohoto stylu vymlátili skutečně maximum. Ten úžasný tah na branku strhnul většinu lídí a konečně se rozel i nějaký ten moshpit. KUTYA HARAP byla pro mě nejlepší kapelou festu a pokud máte tu příležitost vidět je někde naživo, tak ty vole vůbec neváhejte, stojí to kurevsky za to!!! Parádní!!! A jedeme dál 6 MAS a jejich odlehčený hard core/grind. 6 MAS jsem viděl už fakt mockrát a nikdy mě pánové nezklamali. Zpěvák Obstík se dnes skutečně překonával a paleta xichtů a pičovinek se zdála být nevyčerpatelná. 100% výkon, dobrá práce. Osobně mám menší problémy s pár „hopsavými“ songy, ale na druhou stranu např. vál „Rape the Earth“ je kurevskej náhul. Dobrý to bylo, dobrý...
INNOXIA CORPORA mě nikdy nebavili ani nezajímali, valašský punk prostě není můj šálek čaje a tak vynechávám. Ale podle ohlasů jsem udělal pěknou blbost, že jsem se nešel ani na chvilku podívat, prý to bylo super. No, tak snad příště. Jdu se mrknout až na KOBRA XI, který mám zafixovaný jako chaotický grind hard core. No dávám asi 5 válů a odcházím. Je to rychlý..., to je pravda, je to na 2 kytary..., to je taky pravda, ale já se v tom prostě nemůžu vyznat. Celý to zní strašně black metalově, prostě jsem k tomu nenašel cestu. Jako zajímavá kapela, to určitě, ale asi to chce napřed trochu naposlouchat. No nic, čas pokročil, lidi už pomalu odcházejí a ti co zůstávají, začínají být pořádně pod parou. Tudíž je čas na klasický půlnoční crust. Půlnoční crust nemůže nikdy zklamat! Pokud se fanoušci i kapela nacházejí na stejné promilové hladině (pod 3 promile myslím, že neměl vůbec nikdo), tak je o skvělý zážitek postaráno. JONESTOWN z Kladna. Taktéž má premiéra. Crust. Jejich vystoupení začíná naprosto stylově, kdy zpěvák (atakující 4 promile alkoholu v krvi) hned při prvních tónech padá z pódia a začíná jízda z crustového pekla. Kdosi kdysi prohlásil, že crust je nejlepší hudba po 5 pivech. Nezbývá než souhlasit, i když většina zúčastněných měla těch piv mnohem mnohem víc. Hudebně vcelku osobitý crust. Těžko popisovat crust, který je prostě crust. Buď to je crust anebo není, nic mezi tím. Kapelu to vyloženě baví, zpěvák si svými pády na zem naprosto získává publikum a tak se paří až se kouří z kotle. Lidi furt nemají dost a tak se hraje a hraje. Zaznívá i „Outlaw vagabond“ od neznámé švédské kapely..., něco jako Wolfbrigade nebo tak nějak :-). Myslím, že spokojenost byla oboustranná, já jsem se královsky bavil a ti co zůstali, odcházeli z kotle s úsměvem od ucha k ucha. Prostě super!!!
Lidi odcházejí a tak je třeba se taky loučit a než se poloučím se všema dohrává V RUKOU OSUDU, ze kterých jsem bohužel neviděl ani notu. Ale bylo to pomalý, což já tak nějak nemusím. Hrstka nezmarů se přesunuje nahoru do hospody, kde je nutné vypít nějaký ty piva a provést rozbor celé akce. Před pátou je vše jasno, kdo může, jde na šalinu po svých, kde nemůže, je odnesen, či podepřen a krokem vratkým se celá sešlost ubírá k domovům.
Skvělá akce, parádně uspořádaná, vege jídlo (před koncertem společná vege večeře), distra, ucházející zvuk, mraky známých, parádní kapely, free box, večírek, na který se bude dlouho vzpomínat. Takže díky, bylo to super!!! Snad za rok na stejném místě ve stejné nebo aspoň podobné sestavě!!!
-Zbyňa-

piatok, 14. decembra 2012

BASATRD NOISE "The Progression Of Sickness" 10"LP (Deep Six Records)

Neviem do akej miery vieš o čom Bastard Noise je, tak aspoň veľmi stručne: po tom teda ako boh stvoril zem, elektrickú gitaru atď. boli Man Is The Bastard, zakladatelia powerviolence, ktorí ho ale už vtedy robili veľmi osobite, no a tí sa potom pridávaním kadejakých bzučiakov a quíkačov preklopili cez MITB: Bastard Noise až po len bzučiaky a quíkače v Bastard Noise. No a toto teleso funguje až dodnes, kedy názov BN zostáva, ale hudobne sa to vracia späť k tej strednej perióde fúzie úchylného powerviolence a hluku. Posledných pár vecí v tom duchu bolo fantastických, "Skulldozer" LP obzvlášť a tento nový desaťpalec nie je výnimkou. Hluky a pazvuky v týchto dvoch skladbách ustúpili ešte viac a celé sa to zase o kus posunulo späť k tej MITB klasike: všetkému dominujúca, silná a excentrická bassa a neskutočný rev. Nový bubeník sa slušne blysol v prvej skladbe, ktorá znie ako poctivo vykvasený a vyjazzovaný klasicky MITB song, možno nie tak agresívny ako kedysi ale o to hutnejší a s revom aký snáď Eric doteraz nikde nedal, zverina! Skutočnou perlou tejto dosky je ale druha vec "Kicking the hornets nest", to je neskutočne zabijácky, brutálny song v strednom až pomalom tempe, buldozér mašina jak prasa, koniec sveta, akoby ťa zmašírovalo tisíc bagandží. Pecka, toto keď si pustím, tak to kurva reve!!! a ide trikrát dokola, má to výborný, plný a trochu zašmodrchaný zvuk a nech mi je zase odpustené, a navyše hoci slečna Aimee má fakt dobrý hlas, tu sa s tým jebal len a len Wood a vďakabohu za to! Nikdy si neviem pri kadejankých top tenoch roka spomenúť na najlepší album, ale keď bude top ten skladieb roku tohto, "Kicking the hornets nest" je na prvých šiestich priečkach a nad zvyškom porozmýšľam. Geniálna vec!
www.deepsixrecords.com
-RadoKAZ-

BURYZONE fanzine No. 18

Tak ako už niekoľko rokov späť, aj tento rok v júly uzrelo svetlo sveta ďalšie číslo známeho, skvelého podzemného plátku Buryzone. Do rúk sa my to dostalo o čosi neskôr, no myslím že na aktuálnosti to stále nestráca. Tento rok oslavuje Buryzone 15 rokov svojho fungovania čo je v skutku pekná doba a želám tak Burymu všetko naj. Nové číslo sa grafikou a spracovaním absolútne nelíši od svojich predchodcov. Klasický A5 formát s čiernobielou industriálnou fotkou na obálke, ktorá pochádza ako ináč, z ostravskej bane a ktorú keď spojíte s fotkou obálky z čísla #16 tak dostanete jeden obrázok. Vo vnútri sa nachádza 15 rozhovorov s prevažne českými kapelami, pre mňa najzaujímavejší je pokec s majstrom rachotu s Čertom, bicmanom Gride, Radiolokator mnoho ďalších skvelých kapiel. Ďalšie zaujímavé sú rozhovory Pavlom, šéfom Papagajúv Hlasatel rec., Prugelknabe, Tummo, Spasm, 6MAS, V Dobe Moru, zo Slovenska je tu niekoľko otázok pre kapely Čad, Vandali a Idiots Parade a Skulda pomohol vyspovedať poľských crusterov Stragesti. Konfident prispeli tour reportom z Mexika, Spasm a Gutalax spísali svoje zážitky zo spoločného Fekal Gastro eurotour, Malignant Tumour dali pár riadkov z portugalského SWR Metal festu a ďalšími dvoma reportami prispeli bandy Hirošima Nightmare a Up!Great. Nechýbajú recenzie na hudbu a ziny a skvelým spestrením je kreslený komix o tom ako Slayer zničili Ostravu haha. Tomuto plátku skutočne neni čo vyčítať a dúfam len, že Bury bude mať dostatok energie, nadšenia, času a finančných prostriedkov na veľa ďalších čísiel.


Jan IP

piatok, 7. decembra 2012

DEAD INSTRUMENT "Violent death" LP 2012 (Raw Birth Records)

Poviem vám na rovinu, že som tri roky v Dánsku a kontakt s miestnou scénou mám minimálny, aj vďaka náročnej práci, ale viem, že Dánske grindcore spolky viete spočítať na prstoch jednej ruky. Nejak veľké nádeje som ani moc neprikladal k tejto kapele, lebo poznám pomery v akých tu fungujú kapely, ale toto ma kurevsky prekvapilo. Toto je čistá sila posratého tornáda! Šialenstvo v 17 songoch za 20 minút v tradícii starých dobrých nahrávok Hellnation. Proste sa ide od začiatku až do konca na vyžhavené trisky, kontrolky svietia v kuse v červenom, ale oni na to proste serú a zmetú všetko z cesty.Občas na oko spomalia, aby nezhorel motor, ale ihneď sa ide späť do kolají. Muzika je intenzívna a kvalitná, ale čo ju robí tou šialenou, tak to je vokál. Ten tu dodáva práve ten nástroj navyše! Fakt som ostal prekvapený a púštal a púštal si túto vec znova a znova. Už dávno som nepočul z nejakej nahrávky tú urvanú surovosť, čo nám ponúkali ranné nahrávky napr. spomínaných Hellnation, keď sme to počúvali dookola a snažili sa absorbovať tú energiu. teraz už fakt ľutujem, že som ich nezahliadol naživo tu v Kodani, čo budem dosť ľutovať. Všetky čo príde a bolo pred touto nahrávkou a nieslo nadpis made in Denmark, môže ísť krájať štangľe hašišu do Christianie. Toto je odteraz nahrávka, podľa ktorej sa bude hodnotiť všetko čo Dánska grindcore scéna vyprodukuje! Smekám klobouk!!
-Lepra-
http://www.myspace.com/deadinstrument

streda, 5. decembra 2012

KILL THE KLIENT / FEASTEM split LP 2012 (Doomstar Booking Agency)

Neni to tak dávno čo tieto dve kapielky spoločne prefrčali európou a likvidovali jednu metropolu za druhou. Doomstar Booking im k tomuto turné vydal aj spoločné split LP, ktoré bolo pre mňa aspom malou náplasťou za premeškaný koncert v Bratislave (a veru ma to ešte dosť dlho potom jebalo). Obal je síce trochu odfláknutý a motív zdémonizovaného pápeža, ktorý použili na svoju stranu amíci je už dosť otrepaný. To sa však už nedá povedať hluku, ktorý obsahuje tento dvanásťpalcový asfalt. Na oboch stranách je po osem ultra brutálnych grindocore smští a ja ako prvých volím stranu Kill The Client. Za bicími tu sedí majster toho najväčšieho kalibru, pán Bryan Fajardo, ktorého myslím netreba nejak extra predstavovať. A že sa s tým teda vôbec nesere, tak to cítiť hneď od začiatku. Rýchle, dynamické klepačky hrané s maximálnym prehľadom, prechody znejúce ako rachot pneumatického kladiva a stopercentná presnosť sú jeho dominanciou a poznávacím znamením. Tento blázon drží taktovku pevne v rukách, no ostatný členovia nemajú problém prispôsobiť svoj výkon a makať naplno. Fakt hustý, zabijácky grind core v štýle Phobia / Insect Warfare s občasnými violence pasážami, ktorý zanechá riadnu jazvu vo vašich ušiach. Z druhej strany sa o slovo hlásia fínsky majstri grindu Feastem. Posledné CD im vyšlo u Čurbyho a v podobnom duchu pokračuje aj táto nahrávka. Surový grind s nie príliš zložitými, no zato riadne chytľavými a energickými gitarovými rifmi a neskutočne rýchlymi bicími paľbami. Bubeník skutočne mláti ako stroj, až som mal občas pochybnosti, či to mám na správnych otáčkach. Ich tvorba je oproti kolegom z texasu trochu viac melodická a štvorica nezaprie svoj severský pôvod ani pri výbere coversongu od Sayadina, ktorý zahrali o dosť rýchlejšie. Po Death Toll 80K  je toto ďalšia skvelá jeba z krajiny tisícich jazier a fínskej vodky!!!!!
Jan IP


I KILL YOUR FACE / BIZZARE UPROAR split CD 2012 (Bestial Burst)

I Kill Your Face počujem prvýkrát, ani neviem z kade sú, kto za tým stojí, či vydali aj niečo iné, proste nič. Výborná pozícia pre recku! Majú tu dve veci v jednej skladbe. Prvá neznie vôbec zle, dve hrubé, pomaly sa prelínajúce a valivé línie hlukov, dosť ťažké a depresívne, pôsobí to ako slušný podmaz, ktorému ale niečo chýba. Ja by tam najebal revov a škrekov a zopár ostrejších, vybrúsených výpadov a bolo by to podľa môjho gusta. Zvukovo ale fakt paráda, až na ten zrýchlený záver, to ma nebaví. Druhá vec je slušné psycho, taký pričupený oscilátornoise marš na tripe, akoby úplne iný projekt, má to iskru, veľmi sa mi to páči. Vzdialene mi to pripomína skvelých Mechthild Von Leusch (obskurná elektronická úchylárna, dva albumy začiatkom 90tych a dosť, fantastická vec!). Celkovo super spokojnosť na prvýkrát, kľudne opáčim aj nabudúce ak bude. Hlavný dôvod kúpi tohoto CD (12 Eur + pošta, toľko som za nové CD nevysolil ani nepamätám, ale toto je lim. profi cd 100 ks BU do tfuj-zbierky-tfuj, tak budiž) je ale Bizarre Uproar. Táto BU nahrávka je stará vyše 12 rokov (IKYF myslím tiež, celé toto malo výjsť už dávno, ale kôli blablabla až teraz), a je to aj počuť, BU dnes hrá niečo trochu iné, toto je viac harshnoise ako powerelectronics a aj zvukovo je to akési 'oldskool' privysoké, ale! Furt je to bez debaty hluk jak sviňa, je to pestré, je to masa erupcií, industriálnych pazvukov, extrémne prebustrovaných vreskov (aspoň myslím) a niečoho ako útočných zubárských vŕtačiek, no terror a bolesť do krajnosti. Nie je to môj best BU, na to je tam málo vokálov, je to fakt skôr harshnoise a tam som ja dosť vyberavý (často je to nuda) ale toto je veľmi fajn, lebo je to živé a zúrivé, v tom ten BU poznať určite je. Takže aj tu, spokojnosť. Jo a obal je hnusný, teda nie hnusný ako fasa brutal, ale ako nuda a bleah.
www.bestialburst.com
-RadoKAZ-

utorok, 4. decembra 2012

NOISE zines review

 Nedávno som v nejakom rozhovore zachytil sťažnosť na nedostatok noise zinov, myslím, že to bol Marek Marchin v Putrid Emmental Cheese, a tak ma napadlo, že pár dobrých doma mám, tak tu sú nejaké aktuálne, zohnateľné a hlavne naozaj dobré, čo môže byť možno trochu problém - v angličtine. SPECIAL INTERESTS začal vychádzať v 2009, prvé číslo som preflákol, ale ďalej som verný odoberateľ a oddaný fanúšik. Časák koordinuje a vydáva odborník naslovo vzatý, hluková megastar Mikko Aspa (pozri discogs a metal archives, ten chlap hral a hrá v desiatkach!! skvelých kapiel a projektov + robí label a distro Freak Animal, no maniak) a prispieva doň veľa ďaľších zvučných mien (Arvo Zylo, Andrew McIntosh ... atď) a títo všetci z toho vytvárajú absolutne neporaziteľný almanach súčastného ale aj zašlého noise sveta a podsvetia. Tým noise tu samozrejme myslím široký hudobný zámer, ktorý aj podľa záhlavia na tomto časáku zahŕňa štýly ako powerelectronics, industrial, noise, experimental, avantgarde, ambient ... a snáď aj ďaľšie, proste všetko čo nemá noty, riffy a predtrávené hudobné štruktúry. Od začiatku si tento časák drží jednoduchú a prehľadnú profi úpravu, štruktúrou je veľmi podobný íným fanzinom s priestormi pre rozhovory, recenzie a názory, veľké plus je minimum reklám! Čo tento nie extra rozmerný časák (cca 50-60 strán, cca A5) robí plátkom, za ktorý nemám problém vyvaliť 6-8 eur? V prvom rade, robia ho ľudia od fachu, bez urážky k nadšencom píšucim všemožné ziny, toto robia ľudia čo sa krútia okolo hluku roky a desaťročia, v tom mi to pripomína napr. Short, Fast and Loud, tú kvalitu z toho proste cítiť na prvý omak. Ďalej v každom čísle je megarozhovor s nejakými priekopníkmi hluku, ktorému proste nemôžem odolať, tak napríklad sa tu už objavili Bastard Noise, Smell & Quim, Con-Dom, Fumio Kosaki, Sudden Infant, Boyd Rice (fantastický rozhovor), Dave Phillips atď., všetko obsiahle a kvalitné debaty. Ďalej, široký záber "hluku" ako nehudobného žánru, ako som už vyššie spomínal, takmer v každom čísle je niečo od neofolku až po statické hlukové steny a priestor dostávaju ako staré zabehané mašiny tak úplne nové spolky, ako kapely tak labely a distribúcie a na svoje si vždy prídu aj vizuálny fajnšmekry (tu bacha, hlavne powerelectronics nie je žáner pre politicko korektné nátury a niektoré grafiky môžu bolieť!). Recky sú na úrovni, pre mňa niekedy až príliš, trochu mi tu, a pri tejto nekulsubkultúre asi všeobecne, chýbajú priame facky typu "hluk jak sviňa", niekedy sa táto scéna tvári na mňa už trochu príliš umelecky a intoušsky, zatiaľ to ale zvládam. Zhrnuté podčiarknuté, výborný časák asi nie pre úplných nováčikov v žánri, ale kto má chuť spoznávať niečo nové a hlučné, bez debaty! Viac info tu: www.special-interests.net. Pre úplných novicov a objaviteľov je druhý časák, ktorý chcem vychváliť asi vhodnejší (pre maníkov nepostrádateľný!). AS LOUD AS POSSIBLE je moloch, skôr kniha (viac než 160 strán A4) ako časák, zatiaľ vyšlo len jedno číslo ale viem, že sa robí druhé a ak to bude pokračovať tak ako jednotka, tak kľudne počkám aj ďaľšie dva roky! ALAP je špička, opäť hlavne kôli tomu, že sa mu venujú stare páky ako Steve Underwood, majiteľ Harbinger Sounds čo je už dobrých 15rokov zabehnutý label a Chris Sienko, starý hudobný nadšenec a dopisovateľ. Základom tohoto čísla je 35 stranová podrobná exkurzia históriou bez debaty najdôležitejšieho powerelectronics / noise labelu všetkých čias: Broken Flag. Pri každom vydaní je krátky pokec s interpretom, to muselo dať kurva práce všetkých tých noiserov čo onanovali s hlukmi pred nejakými 30 rokmi nájsť a presvedčiť k rozhovoru - všetek rešpekt! Plus samozrejme poznámky Garyho Mundyho ako majiteľ labelu. Už len táto časť tohoto čísla z neho robí akúsi nepostrádateľnú miniencyklopédiu histórie moderného hluku. Ale ďalej, doslova štúdia tvorby Rudolfa Ebera a jeho Runzelstirn & Gurgelstock (prehrýzť sa týmto sa mi stále nepodarilo, šak si to schválne daj do gúglu, tento borec je iná liga!), história ďaľšej základnej noise úderky The Haters, výborné rozhovory s Carlosom Giffonim o jeho No Fun feste či napríklad s fantastickým projektom Sewer Election atď, zkrátka veľa, veľa ďaľšieho vrátane reciek (aj na "classic albums") a stĺpčekov a ďaľších rozhovorov a tak podobne. Veľmi sa mi páčila jedna krátka recka na tento časák niekde na internete, totálne jednoduché a výstižne: "Existujú rozdiely medzi dobrým a zlým noise a existuje aj spôsob ako to opísať v tlači." A to je ALAP, presne! Treba prehladať internet, ALAP sa dá zohnať za veľmi prijateľnú cenu, má aj vlastné stránky tak keď tak pozri tam: www.asloudaspossible.org. 
-RadoKAZ-

sobota, 1. decembra 2012

ZMENY!

Ako ste už možno postrehli, tak nám vypadol jeden člen týmu a to konkrétne, naše prepojenie s Crust bloggom CRUST ´N´FUCK. Dôvod je prostý. Blog bol stopnutý, kvôli torrentom, takže sme stratili jedného, ale získali druhého! Novým členom nášho skromného týmu je Rado "KAZ"Uhlík, ktorého väčšina určite pozná, vďaka jeho aktivitám na labeli KAZ records a dlhé roky v rovnomennom zine! Takže vitaj Rado! Tak isto som freshol Beggard biker stránku a môžete sa pomaly tešiť na nové Zbyňove dobrodružstvá, lebo v tomto šialenom počasí sa rozhodol zase zjazdiť z Albionu až na juh Europy, pravdaže na bajku!!-)) Až máte postrehy, alebo návrhy, sem snimy, radi si ich vypočujem!!
-Lepra-

SATAN´S SATYR "Wild Beyond Belief" LP 2012 (Thrash King Production)


Táto doska ťa zabije hneď na začiatku: "Hey Satan! Heeeey Luuucifeeer! We're here, baby!" yeeeaaaahhhhh ...a jééb, paskvil toho najohlodanejšieho punku a metalu v ťažko zahulenom a brutálnom zvuku, pripomínajúci snáď niečo ako úplne starý Venom, no toto je oveľa viac rokenroll, na druhej strane ale tiež hodne brutálnejšie! Už len ten zvuk ťa dá okamžite do kolien, neuveriteľne hrubá sila! Áno, znie to aj staro, len si preboha nepredstav nejaký moderný, predražený retrometal shit, o takomto zvuku môžu tie kapely len a len snívať (oni ho samozrejme nechcú a preto znejú napiču, hehe). No a do tohto prebustrovaného, zverského zvuku natlač poctivý, valivý rokenroll s wah-wah, sólami, sem tam klávesami, proste všetkým čo k tomu patrí, ale hlavne s obrovskými gulami!! a výsledok?: zkurvený, peckový rokenroll! V podstate to nie je punk, nie je to ani metal, toto je jedna poctivá, špinavá rokec zverina doska kurvapiči hneď tam!!! Úvodná vypalovačka a jasná hitovka "Sadist 69", totálne vymakaný riff v "Carnival of Souls" či preprasený rokenroll hymnus záverečnej "Satan's Satyrs" to sú všetko pecky jak sviňa, to sa ani nedá púšťať v práci, bo človek sa začne nevedomky v stolci mykať a trtošiť a nikdy neviem, či som si to "jéé bejby, all right" len pomyslel, alebo... No nič, treba skúsiť, takýchto dosiek vážne nie je veľa. Ešte asi poznamenať, že Satan's Satyrs je len jeden maník a doska vyšla na dvoch labeloch (ja ju mám od www.atwarwithfalsenoise.com). A idem sa trochu vymoshit na hajzel lebo tu už po mne xichty v kancli zase zízajú. Skúsiť SS môžete napr. tu http://satanssatyrs.bandcamp.com/album/wild-beyond-belief
-RadoKAZ- 

sobota, 17. novembra 2012

ANTIGAMA "Stop The Chaos" MCD 2012 (Selfmadegod Records)

Poliaci Antigama sa vždy snažili uchopiť Grindcore z tej komplikovanejšej strany a musíme uznať po toľkých rokoch, že sa im to aj celkom slušne darí. Neexistuje lepší dôkaz ako ich nová nahrávka. Je to len 6 trackov (posledná je elektronická záležitosť) ale fakt to bohate stačí. Antigama umne kombinujú old school postupy s match core riffmy, okorenia to eletronikou a jemne osmažia industriálom a ešte medzi muziku zakomponujú rôzne zvukové hračky, také, ktoré si ani na porvé vypočutie nevšimnete! Výsledok je fakt dobrý. Svieže, neotrelé a čo je najhlavnejšie, tak nenudiaci materiál! Fakt nemôžem nič vytknúť tejto nahrávke. Dobrý zvuk, dobrá muzika, dobré nasadenie, dobré nápady. Čo by si človek viac želal? len to pustiť znova a znova! Dobrá práca chlapáci.
-Lepra-
https://www.facebook.com/Antigama


piatok, 16. novembra 2012

PHOBIA/ SUFFERING MIND split 5"EP (Behind The Mountain Records)

Poliaci Suffering Mind si poriadne obľúbili tieto mini formáty. V poslednej dobe ich vydali niekoľko po sebe a konkrétne na tomto sa stretávajú grind tornádom Phobia. Obidve bandy sem bachli po jednom songu, ktorý nepresahuje jednu minutu, takže sa nestihnete poriadne ani vystrieť nad gramcom a už treba dávať ihlu zas na začiatok. Poliaci sa z odchodu speváčky Uly poriadne rýchlo spamätali a chŕlia jednu nahrávku za druhou. Skladba Dystopicarus sa nesie v ich typickom našlapanom grind core, nahrávanom ako vždy v 100% D.I.Y. štýle. No nečakajte žiadne Unholy Grave / Agathocles šumenie, ale silný a hutný zvuk, ktorý vám riadne prevetrá membrány na reprákoch. Phobia má už iba jediného pôvodného člena, ktorým je vocalista Shane. Okolo neho sa zhŕkli harcovníci z Noisear a hlavne Bryan Fayardo posúva latku tejto už aj tak ťažko prekonávanej kapely ešte vyššie. Jeho kanonáda duní ušiach ako streľba rotačného gulometu, pred ktorou sa nikde neukryješ. Kurva dobré, no kurva krátke!!!!!! Vyšlo v 666 kusovom náklade v peknom rozkladacom obale, z čoho 172 je čiernych kotúčikov s pribalenými nášivkami a ostatných 494 kusov je žltých.

Jan IP


streda, 14. novembra 2012

MASTER "The New Elite" CD 2012 (Pulverised Records)

Pre mňa Paul Speckmann, zostane navždy legenda a to s každým vydaným novým albumom ešte asi väčšia.Prečo? Pamätáte sa na roztržku začiatkom 90 rokov, že kto je nestorom death metalu? Táto roztržka prebiehala medzi Paul Speckmanom a Chuck Schuldinerom. Odvtedy prešlo poriadných 20 rokov a viete si niekto predstaviť napr. Chucka Schuldinera, keby žil, že by chodil po turné s cudzímy kapelamy ako tour manager, alebo predával vlastný merchandise pred koncertom? To asi ťažko, že ano! Ale Speckmann to robí a to ho usviedča z toho, že tento človek to asi myslí kurevsky vážne! Rešpekt! Nový album je prekvapujúco svieža pecka, starého spráchnivelého death/ thrashu. Žiadne spomaľovanie, ale poriadny výpek ako sa patrí! Dobrý zvuk, dobré riffy, šlapajúce bicie a do toho ten zvratkový spev, proste rovno vás to katapultuje na začiatok 90 rokov! Ale celkom tu vytŕča jedna skladba "Souls to Dissuade" svojim až nezvyčajným experimentovaním, ale pôsobí skôr ako osvieženie, ako keby ste naliali colu do whiskey. Každopádne som rád, že ma tento album po dlhom čase chytil, lebo už ma omrzelo počúvať dookola ich debut. Až ste na nich zanevreli, alebo z nejakého dôvodu zabudli, tak tu je jeden svieži album starej školy v novom kabáte.Rešpekt a ešte raz rešpekt! Kvalita!
-Lepra-
http://www.master-speckmetal.net/

streda, 7. novembra 2012

VOCATIO INTERNA / K.I.T.T. split 7"EP 2012 (Kooperácia)

 Power violence je štýl ktorý sa na Slovensku neteší moc veľkej obľube, no aj tak sa nájde pár šialených hláv, ktoré sa do tohto hlučného, extrémneho štýlu zamilovali natoľko, že mu venujú všetok svoj čas a energiu. Vocatio Interna sú kapelou, ktorá múti vodu slovenského undergroundu už nejeden piatok a toto je ich druhá oficiálna nahrávka. Majú tu tri skladby trochu chaotického, ťažkotonážneho power violnece so Slovenskými textami. Skladby pochádzajú z tej istej nahrávacej session ako zo splitu s Prugelknabe. Matelove občasne spomalenia s prechodmi do psycho zhuleneckých pasáží sú typickým Vocatio znakom. Dva zúfalé vokály sa snažia vykričať všetku zlosť, frustráciu a zúfalstvo a celé my to príde tak trochu pochmúrno negativistické. Ich prvá nahrávka sa my páčila málinko viac ale aj toto je super. Z druhej strany sa hlásia o slovo nováčkovia KITT. S touto bandou zo Žiliny som zatiaľ nemal tú česť a iba chýri my čo to priniesli do uší. Na úvod ako intro hlučný škripot a mašina sa rozbieha naplno. Ich violence je viac priamočiari, v takom Infest štýle. Zmien je tu požehnane, gitarista mení jeden rif za druhým, nechýba tomu náboj, energia a poriadna dávka agresie. Texty sú taktiež ako u ich kolegov v rodnej reči a majú oproti nim väčší poetický podtón. Štyri paľby končia trochu netradičným outrom ľudovej piesne v podaní akejsi starenky (žeby stará mať niektorého z členov? haha). Z gramca sa to počúva veľmi dobre a už teraz sa teším, keď ich konečne niekedy uvidím na živo. Zaujímavosťou tohto vinylu je tiež rôzna rýchlosť otáčok, kedy strana Vocatio hrá na 45 a Kitt idú na 33.

Jan IP

sobota, 3. novembra 2012

LOTUS FUCKER, AD ACTA, BOILING POINT, JAKUBYSKO, BASAL BANAR 26.10.2012 Žiar Nad Hronom, MSKC Zrkadlovka

AD ACTA
BOILING POINT
JAKUBYSKO
Po pol roku končene zas koncert v Žiari nad Hronom. Naposledy som tu bol na amíkov Catheter a Streetwlaker no a tento krát je to opäť kapela spoza veľkej mláky, priamo z Washington DC, Lotus Fucker. Spoločnosť im mali robiť český HC veteráni See You In Hell, no tí museli svoje koncerty pár dní pred odchodom zrušiť kvôli zdravotným problémom gitaristu Filipa. Ostatný traja členovia však na koncert dorazili a podporili tak svojich kamošov aspoň spred pódia. Na poslednú chvíľu sa tak ako náhrada vybavuje Adacta, ktorý uzatvárajú päťčlenné zoskupenie a skaza môže začať. Do žiaru prichádzame v čase predpokladaného začiatku, no ako to už zvykom býva, pódiovka sa ešte len pripravuje a tak je aspom čas pokecať s kamošmi, ktorý pribúdajú húfmi a žiarska zrkadlovka sa celkom slušne zaľudňuje. To je určite aj vďaka tomu, že koncert je konečne v piatok a nie v stred týždni, kedy sa treba ponáhľať domov a ráno vstávať s opicou do práce. Ako prvý to rozbiehajú Basal Banar. Mladíci zo Zvolena drhnú disruptom napáchnutý crust core s občasnými grind paľbami. Spevák pobehuje popred v polkruhu stojacich ľudí a snaží sa aspoň niektorých jednotlivcov trochu rozhýbať. Ako ďalší nasledujú opäť zvolenčania a tentokrát sú to staré známe xichty, ktorý si požičali meno od známeho slovenského režiséra. Jakubysko sa s tým teda vôbec neserú a od začiatku režú svoj nadupaný fast/HC/grind všetkým rovno do tváre. S prehľadom a bez zbytočných okolkov servírujú jednu skladbu za druhou a nepamätám si, že by som niekedy v poslednej dobe videl toto kedysi nenápadné trio, so slabým výkonom. Prsty sú hore a moje srdce bije od spokojnosti ako zvon. No to sa večer iba rozbieha. Boiling Point sa sem neprišli len pochváliť rozhovorom v novej Hlbokej Orbe, ale dokázali, že sa v nej neobjavili len tak pre nič za nič. Začiatok trochu emotívny, gitarista si s basákom na chvíľku prehodili nástroje a vybrnkávačka ako z novej bondovky ma trochu zneistila. No ako náhle si chalani svoje nástroje vrátili späť, začalo sa to čo som čakal. Besný, rýchly hrad core, bez šance na oddych. Trefné Jakubove komentáre pred skladbami boli jedinou šancou na nádych. Nechýbali vály pre skejterov a aj pre Sucidal Tendencies fanúšikov sa niečo našlo. Pre mňa jedna z top slovenských kapiel vôbec. Stopercentný výkon a nasadenie ako vždy. Už sa teším na nové nahrávky, ktoré by mali byť už čoskoro vonku. Žilinčanov striedajú na pódiu blaváci Adacta, ktorý tu majú prvý koncert s novým basákom Špendlíkom (Massmord, Die Hards) čo im poriadne pridalo na punkovej image. Údajne je v kapele len mesiac, no vyzeralo to akoby s nimi odohral už niekoľko rokov, rešpekt!!!! Adacta predviedli skvelý gig, malo to gule a zrkadlovka sa otriasala v základoch. Kubova kanonáda tlačila celý tento buldozér vpred ničivou silou a bolo vidno že koncert si užíva nielen besný dav pred nimi. Na záver hostia Lotus Fucker. Túto kapelu som pred tým absolútne nepoznal. Spevák sa na pódium doťapkal za pomoci barly, no ako sa neskôr ukázalo, absolútne mu to neprekážalo. Špinavý a hlučný hardcore punk, jednoduché postupy, stále hučiaca spätná väzba a vražedné nasadenie ma totálne dostalo. Neviem či je to až tak dobré aj z nahrávky ale tu to malo silu uragánu. Hudobne my to občas pripomínalo starých harcovníkov Geriatric Unit. Po koncerte my ešte hodnú chvíľu hučí v ušiach. Žiar nad Hronom opäť nesklamal!!!!!

Jan IP
LOTUS FUCKER

ACTIVE MINDS, LOTUS FUCKER, SHOOT THE BASTARDS, KROKODIL, THIEVING BASTARDZZZ,, Kraak Galery, Manchester 1.11.2012

První listopad je tím památným dnem, kdy jsem (již po několikáté ve svém bídném životě) odešel z práce. Ale o tom se snad ani nebudu zmiňovat, vydalo by to samostatný román. Snad jednou.
Je potřeba slavit, to je bez debat! Slavit s Active Minds? Výborně! Cpu batoh osmi pivy a vyrážím vlakem do Manchesteru. I když jsem vlastně na periférii Manchesteru žil skoro rok, přesto samotné centrum absolutně neznám, takže bloudím a nemůžu ten klub najít, i když jsem tam už jednou byl.
Vstup je pohodových 6 liber. Jako první hrají THIEVING BASTARDZZZ, což je partička v klasickém nástrojovém obsazení hrnoucí improvizační noise core! Nemám nic proti noise core (ba právě naopak) jako takovému, ale i tento subžánr totálního bordelu se musí umět zahrát. Vtip spočívá v tom, nahrnout abnormální počet songů v co nejkratším čase, kdy vše je podřízeno 100% nasazení. Může se jednat o improvizaci, ale autenticita nesmí chybět a ne jen prostě dělat bordel a mít radost z toho, že to hlučí... T.B. ovšem postrádali naprosto všechno, co pravá noise core kapela musí mít. Příšerná nuda, dlouhý songy, spousta rádobyzábavných keců kolem, 100% improvizace, prostě jen a jen bordel. V těch nejsvětlejších okamžicích mi tito hošánci připomínali českou klasiku DIVNEJ PACH, ale fakt jen náznaky. Takže hrůza...
KROKODIL je už jiný kafe, i když o kravál se jedná taktéž. Noiseoidní crust a la japonské ansámbly. Nejsem vůbec fanouškem tohoto stylu, takže mě to moc nebralo. Navíc basa přehlučila všechny ostatní nástroje. Kytara hrála jen bordel, ale i tak ji nebylo slyšet. No nevím, já jsem z toho odvázanej nebyl.
První kloudnou kapelou večera je SHOOT THE BASTARD, což jsou borci z THE AFTERNOON GENTLEMEN, pro který mám fakt slabost. Vidím je snad už podruhý nebo potřetí a je to prostě paráda. Jak už jsem psal minule - kombinace rychlého hard core and fast core s doprovodnými sbory. Vynikající kapela, i když kvalit TAG nedosahuje (no ale to v současné době skoro nikdo).
Američtí LOTUS FUCKER jedou evropské tour a hráli jak na Moravě, tak na Slovensku, kdy prý hlavně slovenská zastávka byla naprosto skvělá. Nebudu to okecávat, bylo to fakt dobrý. Sice opět bordeloidní hard core, ale energie chvístala na všecky strany! Nevím proč, ale drtivá většina amerických hard core spolků, je naživo totální uragán a s přehledem nakopává prdel většině evropským souborům. Nasazení skutečně stoprocentní a zpěvák, kterej se potácí o berli, je totálně šílenej, kdy v rámci možností paří, hrozí berlou a „vbíhá“ do lidí. No do lidí... Návštěva je tristní, takže vlastně nabíhá většinou jen do mě, protože stojím vpředu! :-) Výborný vystoupení, klobouk dolů, skvělá kapela!!!
ACTIVE MINDS
 S ACTIVE MINDS zapřádám konverzaci před jejich vystoupením. A.M. jeli tour po Rusku a řidiče jim dělal můj dobrej kámoš Denis z Moskvy. Jak je ten svět malej, každej zná každýho. No co říct k Active Minds? Jsou to veteráni scény a stále jsou věrni DIY etice, vydávají vše na vlastním labelu. Jich merchandise mě totálně dostává do kolen! Poslední LP se prodává za 4.5 GBP, což je nejdražší položka jejich distra, jinak většina věcí se pohybuje mezi 2 – 3 GBP!!!!! Nějakej starej sedmipalec prodávají za 0.75 GBP. Přátelé, tak tomuto já říkám punk!!!!!!! Neuvěřitelné! Toto je přístup! Takže jen kytara a bicí a jedeme. Hard core/punk. Všichni znají. Jinak jsem čekal, že to bude víc hard core, protože mi celej set přišel docela dost punkovej. Ale jsa podpořen značným počtem spolykaných piv pařím jak čert, je mi to jedno. Užívám si to! Jsem rád, že jsem je měl možnost vidět!
Kupuju ještě jedno pivo za 3.5 GBP (svině!!!!!!!!), protože vlastní zásoby se již vypařily, trochu pokecávám a pak mažu na vlak. V Boltonu už zase lije, takže celou cestu na barák běžím. Ráno mě bolí nejen hlava, ale i nohy. No jak malej...
-Zbyňa-

piatok, 2. novembra 2012

THE BLIND SURGEONS OPERATION "Wolfram Syndrome" CD 2012 (Torn Flesh Records)

Niekedy sa človek pozrie len tak na obal a povie si, toto musí byť zaujímavé. Vo väčšine to aj funguje, lebo obal je okno do duše kapely. Každá kapela má taký obal, akou je. To som sa naučil už za tých pár rokov počúvania, kilogramov cdčiek a vinylov. Presne na ten fakt som vsadil aj teraz a verte mi, že som sa hovädsky prekvapil. Američania s Gore názvom vo mne najprv vzbudzovali pocit, že sa bude jednať o ďalšiu zbytočnú gore sračku, ale naštastie tomu tak nie je. Oni totiž to vsadili na odkaz legendárnych O.L.D. a to niekde v ich začiatkoch experimentovania. Toto je čistá avantgarda grindcoru! Fakt tu počujete dokopy také postupy, riffy, bicie, ktoré na prví vypočutie vytvárajú totálny chaos. Postupne však začne všetko pekne zapadať do seba. V ich skladbách najdete naozaj všetko od, jazz, cez noise, sludge core a to pekne zabalené do grindcore kabátu. Zostava je klasicky uletená, bicie/gitara/vokál a každý si v tom robí svoj chaos, až najprv sa vám bude zdať, že oni si každý hrá v inej miestnosti a potom to nejak zlepili dokopy. Ale opak je pravdou a oni aktívne koncertujú a žijú a práve chystajú na budúci rok svoju dalšiu fošňu! Každopádne som rád, že som ich spoznal, lebo mi popravde aj chýbal ten pohľad na grindcore z úplne neotrelej strany. Až ste milovali začiatky experimentov O.L.D., tak toto je pre vás!
-Lepra-
Facebook
tu si vypočujte celý album: http://archive.org/details/TFR368-TheBlindSurgeonsOperation-WolframSyndrome

nedeľa, 28. októbra 2012

GODEATER / KURT RUSSEL split 7"EP (TVG Records)

Nemecká aktívna firmička TVG records sa zameriava výlučne na štýl, ktorý si to brúsi v duchu Rýchlo, krátko, hlasno, čiže všetky odrody powerviolence, fast core. Na druhú stranu, zase robí dobrú osvetu, lebo zväčša vyťahuje na svetlo, pre väčšinu neznáme kapely, ktorých životnosť je presne taká krátka, ako muzika, ktorú hrajú. Pravdaže česť výnimkám, ale vo väčšine je to tak, že kým sa prehovoríte, že to skúsite, potom sa vám to páči, začnete sa po tej kapele informovať a zistíte, že už neexistujú. To je Fast core! -)  Tentokrát tu máme dve Americké mlátičky. Prvý GODEATER hrajú typický mix fastcore a powerviolence, ako podľa vzoru legiend tochto štýlu (Spazz atď..). Trocha sa aj snažia svoj štýl okoreniť, aj keď len troška no našiel som tu napr. pazvuky zo Star Wars, použité ako solo (zvuky robota r2d2). Ako to už býva tak posledná skladba sa u týchto kapiel nesie v pomalom, sludge tempe a ukončuje sa tak, že uprostred skladby vám vypne gramec! "Paráda" !  KURT RUSSEL je tiež jedno obskúrne zoskupenie bicie/gitara a traja vokalisti. Viem si to docela predstaviť, čo to musí byť za bordel na koncertoch, lebo tu je to teda poriadny bordelózny grindcore. Má to svoje svetlé chvíle ale je to viac priemerné a nejak z toho ani extra neprúdi energia, čo by už človek v tomto štýle automaticky očakával. Naopak sa mi páčia ich texty, ktoré sú celkom ironicky otočené občas do scény napr. skladba "Discharge Backpatch" ale všetko humorne podané. Ako na zoznámenie sa s novou krvou je to dobré.
-lepra-
GODEATER myspace
KURT RUSSEL myspace

SERPENTINE PATH "s/t" CD 2012 (Relapse Records)

Aj v Relapse sa občas pomýlia a vydajú, neznámy, ale zaujímavý titul, ktorý im nebude lámať predajnosť, ale zato poteší niekoho! Američania SERPENTINE PATH je dva roky stará kapela, ale poskladaná zo starých harcošov.  Tak za gitarou je ex člen Electric Wizzard, Tim Bagshaw ale, čo je najzaujímavejšie pre mňa osobne, tak druhú gitaru ždíma tiež osobnosť z jednej už neexistujúcej kultovky , je to Stepen Flam z pionierov Winter! Takže už ste asi aj získali prehľad, čo sa tu bude diať. Ano, jedná sa o totálny old schoolový death/ doom, presne ako zrážka starých nahrávok Electric Wizzard a Winter. Pomalé, utahané skladby, ktoré sú zabalené do takého fajnového old school zvuku, ktorý dokáže presne navodiť tú geniálnu atmosféru nahrávok zo začiatku 90 rokov. Nie je to žiadna vyumelkovaná somarina, aké nás zaplavujú teraz a vďaka  ktorým som aj death metal úplne prestal počúvať. Do toho ešte dáte klasický death murmur a retro je na svete! Nemá to žiadne, hitovky, plačúce melódie, skryté pop riffy, ale len poctivý old school death/doom, aký teraz, žiaľ už dokážu len hrať ľudia z dávnych časov. A ja som im aj za to vdačný, že to ešte robia, lebo pripomenú každému mladému, že prečo sa z death metalu stala populárna sračka a čo ju vlastne zabilo! Mne sa táto nahrávka páči, lebo mi pripomína začiatky 90 rokov a kapely ako Winter, Autopsy a tú skazenú atmosféru ich nahrávok, za čo sme ich milovali. Ja viem, že pre dnešných mladých toto bude nejak nudná nahrávka, ale začiatkom 90 rokov, nešlo o chytľavosť a pop riffy, ale o brutalitu a atmosféru nahrávky! No a to všetko táto nahrávka má! Posunul som sa v čase a to som rád!
-Lepra-
WEB

sobota, 27. októbra 2012

PIG DESTROYER "Book Burner" CD 2012 (Relapse Records)

Posledný full album vydávali Američania okolo Scott Hulla (Agoraphobic Nosebleed), pred 5 rokmi. Bez okolkov sa musím priznať že P.D. u mňa zastupovali vždy tú nudnejšiu odnož grindcore. A žiaľ nie je tomu ináč ani na novinke. Nový album sa zosunul presne tam, kde je už dávno zosunutý Agoraphobic Nosebleed. No šedivej nudy, gitarových onanií, bezenergických bicích a monotónneho, nudného vokálu. Nikdy som nepochopil, ako môže niekto urobiť nudnou skladbu, ktorá má minutáž 1:08 ?? Toto dokáže len Pig Destroyer. Netvrdím, že celé je to zlé, ono to má aj svetlé chvílky, pekelné riffy, ale vždy to zaručene zabije buď vokál, alebo to v zápetí prechádza do stredného až pomalého tempa. Nechápem ani tie vysoké hodnotenia v kritikách, kurva to už každý je tak podriadený diktátu vydavatelstiev??Nuda, nuda, občas záblesk, ale obyčajná šedivá nuda, ktorú tromfne už pomaly každá druhý grindcore kapela, svojím nasadením a energiou. Nič....
-Lepra-
https://www.facebook.com/TheRealPigDestroyer

štvrtok, 25. októbra 2012

xKATExMOSHx "s/t" 7"EP 2011 (Kooperácia)

Tentokrát sa zase spojilo 11 malých labelov, aby vydalo , pre mňa, tejto neznámej Talianskej úderke ich asfaltík , čo znamená svet. Každopádne už zbehlý fanatici vedia, že keď si kapela dá ako názov meno, nejakého herca alebo tentokrát feťáckej modelky, tak už všetci vieme o čo sa bude jednať. Nesklamalo to ani teraz. Chlapci pravdaže hrajú ako to býva, krátko, úderne a rýchlo, čiže fastcore. 16 prítomných skladieb sa nesie v niekolko sekundových výbuchoch s urevaným (občas nudným) vokálom. Zvuk je úplne v norme ale občas si musím zvykať na bubeníka, lebo používa pri rýchlých pasážach, presne ten takt bicích, ako napr. to robia Isacaarum. Je to také divné, že si na to musíte zvykať a aj pri spomínaných Isacaarum mi trvalo dosť dlho. Texty sa nesú v klasickom duchu tochto štýlu, fašisti, scéna, konzumná spoločnosť. Až miluješ kapely ako Spazz, Charles Bronson, tak tu neni čo riešiť, akurát ten bubeník ťa možno svojim taktom občas bude otravovať, ale je to v pohode a ako muzika, a tak i obal, sú mierne nad priemerom!
-Lepra-
Facebook

utorok, 16. októbra 2012

KALI / ULTIMATE BLOWUP split 7"EP 2011 (Kooperácia)

Tentokrát sa dalo dokopy 5 malých labelov, aby vydali ďalší skvost hyperýchleho sveta. Tentokrát je to Kanadsko/Turecké tretláčanie rúk. KALI sú Kanaďania a hrajú intenzívny fastcore v štýle starých Spazz. Zvukovo, tiež sa im podarila intenzívna nahrávka a tak isto čo ich songy robí ešte energickejšími, tak to je vokál.Uškriekaný vokál, ktorý dopľňa uvrieskaný, dodáva tejto nahrávke to, čomu sa hovorí, že majú ešte jeden nástroj v kapele navyše. Spev každopádne tu vedie celú kapelu. Pochopíte to, ked singel obrátite na druhú stranu, kde Turecký ULTIMATE BLOWUP hrajú pomerne rovnakú muziku, tu však už vokál nedosahuje ani zdaleka tú kvalitu. Prekrikujú sa tu sice dva vokály, muzika je rovnako intenzívna , výbušná, ale už to je o schodík nižšie. Navyše viac je tu aj pomalších pasáži a viac aj gitarových vychytávok, takže tá zbesilosť už ide trocha do pozadia. Ale je to ešte stále dobrý matroš! Až máte radi Spazz alebo povedzme Charles Bronson, tak neni o čom!
-Lepra-
KALI
ULTIMATE BLOWUP

piatok, 12. októbra 2012

NOISEAR "Turbulent Resurgence" CD 2012 (Willowtip Records)

Pre mňa osobne, jeden z najočakávanejších grindcore počinov v tomto roku! Očakávania prinášajú aj sklamania, ale v tomto prípade sa tak nestalo. Naštastie! Vždy keď dohrá tento album, tak sa postavím a zatlieskám! Toto je vážna pecka. Tento tkzv. Americký typ Grindcore mi momentálne vyhovuje najviac a NOISEAR do tejto nahrávky dali všetko. Čo ma však položilo naozaj na kolená, to je fakt, že tento album bol napísaný za jeden deň a nahratý za 48 hodín!! Keď si ho vypočujete, tak tomuto tvrdeniu neuveríte. Počúvať krkolomné a hlavne neotrelé a netypické riffy gitarového šialenca, to je vážny zážitok. Do toho hodíte, extrémne rýchle bicie, murmur a vreskot speváka, zúžite minutáž každej skladby na 50 sekúnd až minutku a nasekáte ich rovno 23 kúskov. Do toho pár noise vsuviek ako odpočinok (hahahahaha) v podobe intra, intermezza a outra a je hotovo. Už predchádzajúci počin dával tušiť že v tejto kapele sa skrýva fakt ohromný potenciál, posunúť zase grindcore niekde do inej dimenzie a aj sa im to perfektne darí. Nádherne kombinujú starý štýl s úplne, inou dimenziou, o ktorú sa snažili už nebohý šialenci Maruta alebo posledný Brutal Truth. Neviem prečo odišli od Relapse ale Willowtip majú monetálne pod sebou extra triedu kapiel a Noisear jednoznačne do nej patria so všetkým. Nebudem tu už viac kecať, na ich bandcampe si môžete vypočuť komplet celý album a posúdte sami!!
-Lepra-
http://willowtip.bandcamp.com/album/turbulent-resurgence

VOETSEK / UNHOLY GRAVE split 5"EP (Haunted Hotel Records)

Trocha staršia vec, ale priznám sa, že s päťplacovými vinylmi som na topm, asi tak ako som bol na tom začiatkom 90tych rokov so sedempalcovými epkami. Prišli mi zbytočné, až kým nenastúpila grind/fast generácia kapiel a ich zmysel mi objasnila! Teraz som presne tam zase. Počúvať sa to v pohode nedá, lebo musíte sedieť pri gramci a otáčať tú malú pičovinku, každé dve minuty ,hehehehe. Neviem, ako raritka v pohode, no postrádam ich zmysel. Sú drahé a nezmyselné. TU najdete jeden song od Japoncov UNHOLY GRAVE v strašnej agathoklesácek kvalite, nahratý niekde v skúšobni. Takže nič. Amíci VOETSEK sem sekli dve skladby, jednu typickú tharsh kanonádu a tá druhá "Pro Stoner" , ako už názov napovedá, sa nesie v stone rockovom duchu. Dajte k tomu jednoduchý obal a 10 dolárová kokotina je na svete. Neviem k tomu nič viac dodať, lebo čo sa týka muziky, nikto ma o nič neobohatil, akurát vlastním niečo, čo keď si chcem vypočuť, tak ma to stojí len kopu nervov, hehehe. tak asi...
-Lepra-

pondelok, 8. októbra 2012

SHORT, FAST & LOUD zine # 26 (six weeks rec.)

Máme tu nové číslo kultového US hc/grind plátku SHORT FAST & LOUD. Dvadsiate šieste číslo vyšlo tento krát bez hlukovej prílohy. Úvodnú stranu zdobí fotka speváka japonských Orgasm Grind Disruption a v útrobách zinu nájdete rozhovory s grind core fotrami Brutal Truth a fast core komandom Asshole Parade. Nesmú chýbať stlpčeky a top teny od osobností extrémneho podzemia ako sú Athena Kaustch, Ami Lawless, Shawn Elliot, alebo Shiggy Sato. K tomu samozrejme kopa recenzií medzi ktorými nájdete naprílad aj Controlled Existence / Mindfuck, alebo Boiling Point flexi EP...paráda!!!! Pár strán je venovaných pamiatke a spomienke na muzikantov ako Jeff „Lepard“ Davis (Voetsek, STFU), Stinkweed (Plutocracy) a Jeff Sayers (Vasteoid), ktorý predčasne a nečakane opustili tento svet. Reklám je tu tiež celkom požehnane a viac miesta radšej mohli venovať rozhovorom, ale to je len môj osobný názor. Ak si chcete trochu precvičiť znalosť angličtiny a dozvedieť sa čo je nové vo svete krátkej, rýchlej a hlučnej hudby tak máte jedinečnú možnosť.

Jan IP

sobota, 6. októbra 2012

RAISON D´ETRE "When The Earth Dissolves In Ashes" CD 2012 (Cold Meat Industry)

Sedím sám v izbe, už druhý týžden v kuse prší a počúvam tento album. Keby som mal krb a nad krbom brokovnicu, tak sa zaručene zastrelím! Presne takéto emócie už  20 rokov sa snaží vo mne a v každom z poslucháčov vyvolávať tento dark/industrial Švédsky projekt, ktorý ma na svedomí chlapík menom Peter Andersson. Už som sa tešil, že si vypočujem nový album ale toto je vlastne live album. Slovo live album ponímajme trocha ináč, než u metalových kapiel, lebo tu nehrozí nejaký zlý zvuk alebo slabé výkony! Toto je stroj. Strojová muzika poháňaná kolieskami pekelnej brány. CD má 70 minút a najdete tu 14 trackov nahratých na rôznych akciách po celej Europe v rozmedzí rokov 2010 a 2011. Je to vlastne taký slušný výber jeho dlhoročnou tvorbou. Až ste sa ešte s touto muzikou nestretli, tak tu je jeden výborný prierez. Jednoznačne sa jedná o jednu z najtemnejších industriálnych projektov a takto si nejak predstavujem, že raz keď sa dostanem do pekla, tak toto tam bude znieť. V tom som si istý. Pre niekoho, kto potrebuje temnú muziku, tak počúva black metal. podľa mňa keď mám náladu na hustú, temnú náladu, tak si pustím takéto niečo. A až by ste chceli vedieť, čo budete v tom pekle počúvať, tak to skúste aj vy!
-Lepra-
http://raison-detre.info/main.html

piatok, 5. októbra 2012

SUFFERING MIND/ S.A.T.A.N. split 5"EP 2011 (Kooperácia)

Na krátku nahrávka krátka recenzia. Split mini asfaltový kotúčik dvoch poľských brúsiek. Z jednej strany grind core náter Suffering Mind s tromi zásekmi v ich typickom, ultra rýchlom štýle. Klepačky, stopky, na chvíľku spomalenie a zas paľba. Ak sa nemýlim tak prvá nahrávka s novým spevákom. Z druhej strany S.A.T.A.N. útočia dvomi piesenkami. Energický hard core violence v zostave gitara/spev a bicie/spev. Čierno biely obal, texty v polštine s england prekladmi a červený vinyl. Čo viac dodať.

-Jan IP-

PARLAMENTARISK SODOMI / BLODSPRUT split 7"EP (Crucificados Records)

Jednočlenný Nórsky projekt Parlamentarisk Sodomi sa mi páči od nahrávky k nahrávke, stále viac a viac. Počujem v tej muzike, to čo už umrelo v grindcore dávno. Tú surovosť, neurvalosť, presne to, čo mi teraz chýba na nových nahrávkách grindcore kapiel. Aj keď sa jedná len o jednočlenný projekt, nie je to žiadny chaos, ale fakt profesionálne odvedená práca, ako u jednotlivých nástrojov, tak isto aj u zvuku. Bicie sú pravdaže automat ale pravdu povediac, znejú lepšie, ako naživo zahraté bicie s nejakým preborníkom (letmo ma napadá zvuk bicích na poslednom albume Lock up.). 10 songov, intenzívneho, old school grindcore, ako karta! Navyše sa mi aj páči ich grafika, ktorá ich sprevádza na všetkých nahrávkach. Texty v rodnej Nórštine, takže tomu rozumiem tak hovno. Ale paráda! Pre mňa jednoznačne jedna z favorizovaných grindcore projektov! B stranu okuujú BLODSPRUT, čo je zase Nemecký projekt dvoch ľudí, ktorý nahrali taký zaujímavý noise core, kde celá nahrávka je položená na bicích. Takže znejú len bicie a spev! A že by tam chýbala gitara, to ani nepostrehnete v tom bordeli. Nemá to ani názvy songov, nič, len pár minút bordelu v štýle ranných noise/grind nahrávok. Na konci to ale prejde do čistého industriálneho rachotu. Celkom zaujímavá vec!
-Lepra-
http://www.myspace.com/sodomi

utorok, 2. októbra 2012

SAKATAT "Bir Dervin Sonu" LP 2012 (Bringer Of Gore, EDH, Aksi Grultu)

 Keď sa povie Turecko, väčšinou si hneď predstavíme dovolenkové destinácie, no aj v tejto krajine sa nájde pár šialencov, ktorý si zamilovali smradľavý a potuchnutý štýl nazývaný grind core. Trojica Kayar, Onurcan a Semih brúsia pod názvom Sakatat už niekoľko rokov a patria medzi tie aktívnejšie kapely. Mohli ste si ich už viackrát všimnúť nielen na väčších festivaloch ako OEF alebo Play fast or don´t, ale aj na rôznych menších akciách v československu. Čo sa týka nahrávok, tak ani tu nezaháľajú. „Bir Devrin Sonu“ je po pár split singloch ich prvá veľká platňa, aj keď síce len jednostranná. Toto zistenie bolo trochu sklamaním, ale tento pocit sa hneď vytratil akonáhle sa ihla začala zabárať do čierneho asfaltu a z reprákov sa vyvalil rýchly, starobnou hnilobou napáchnutý oldschool grind, ktorý vám nedá šancu vydýchnuť. Osem skladieb o dĺžke zhruba osem minút, čiže tu netreba nič viac vysvetľovať. Trio gitara/bicie/spev sa nielen zložením zostavy, ale aj hudobne prikláňa ku kolegom Magrudergrind, alebo Wormrot. Svižné klepačkové nakladačky sa striedajú so zbesilími punkovými rifmi a to všetko zaodeté do surového, silného zvuku. Predohrávky a nástupy sú tak energické a dravé, že pri nich máte chuť vyskočiť z okna. Na nahrávke počuť mierny vplyv grind otcov Napalm Death, no nečakajte žiadnu ďalšiu kopírku. Táto banda si vytvára svoj vlastný ksicht a to nielen hudobne, ale aj pre nich typickým grafickým spracovaním obalov čím sa odlišujú od iných kapiel. LPčka obsahuje A2 plagát na lesklom papieri, ktorý je však dosť tmavý a viditeľný len pri určitom uhle. Čierny booklet je trochu odfláknutý a je takisto ako LPčka jednostranný. Žiadne texty, len veľké foto z koncertu, názvy skladieb v rodnom jazyku a info, kto, kedy a kde sa nahrávalo. Sakatat u mňa splnili to čo som očakával a ostávajú v mojom top rebríčku stále veľmi vysoko.
-JanIP-